Informácie o dôveryhodnosti informačných zdrojov a služieb vo webovom prostredí
nedeľa 21. novembra 2010
Ľudia zhodnotia stránku 20-sekundovým pohľadom
Naše oči sú už vytrénované. Máme v mozgu zapísané akési pravidlá, podľa ktorých hodnotíme stránku. Ak napr. vyhľadávame niečo komerčné, či nie odborné, 60% vyhľádavania sa odohráva cez Google. Postupujeme link po linku, otvárame a zatvárame jednu stránku po druhej, až kým sa nám nejaká zapáči a nájdeme požadovanú informáciu. V priebehu niekoľkých minút prezrieme aj 20 stránok, ktoré odvrhneme na základe prvého pohľadu.
Tento efekt psychológovia nazývajú "halo efekt". Ak sa totiž používateľovi stránka na prvý pohľad zapáčila (stačí príjemný, profesionálny vzhľad, či atraktívny obrázok), je omnoho viac pravdepodobné, že bude benevolentnejší voči malým chybám na stránke a jej obsah ohodnotí, aj napriek tomu, ako veľmi dobrý a spoľahlivý.
Je to kvôli "kognitívnej zaujatosti". Ľudia sú šťastní, keď majú pravdu. Pokračovaním prezerania danej stránky, ktorej na prvý pohľad prisúdili pozitívne hodnotenie, im dokazuje, že na začiatku spravili dobré rozhodnutie. Je to akési hladkanie vlastného ega. Všetko sa to deje vo veľmi krátkych chvíľach, úplne podvedome a týka sa to hlavne povrchného vyhľadávania a nie seriózneho informačného prieskumu.
----------------------------------------------------------------------------------------------
Použité zdroje:
Lindgaard, G., Fernandes, G., Dudek, C., and Brown, J. (2006). Attention web designers: You have 50 milliseconds to make a good first impression! Behaviour & Information Technology, 25, 2: 115-126.
Kvalita nad kvantitu - hovorí Gerry McGovern
Tvrdí, že mnohonásobný nárast množstva informácií na internete nevedie k lepším rozhodovacím procesom.
V predošlej finančnej kríze, na začiatku 20.-teho storočia, sme lepšie pochopili ako systém funguje. Dnes sa globálny finančný systém stal natoľko komplexným, že už nikto nemá prehľad o tom, ako to vlastne funguje. V roku 1907 J.P.Morgan a jeho muži mali priamy prístup ku knihám o takmer každej problematickej inštitúcii, čo im len zľahka dovoľovalo odhadnúť ich hodnotu (z knihy The panic of 1907, R.Bruner, S.Carr). Dnes je to úplne inak. Máme neuveriteľnú moc zhromažďovať, vytvárať a distribuovať nespočítateľné množstvo informácií. Stephen Spinelli Jr., prezident Univerzity vo Philadelphii v roku 2009 napísal: "Nikto nevie ako efektívne riadiť a rozlišovať hodnotu a komplexnosťtýchto informácií".
Na základe niekoľkých prieskumov môžeme povedať, že je to problém starších ľudí. Tí mladí (pod 30 rokov) si s tým vedia do určitej miery pomôcť. Skúsenejší vedia efektívne vyhľadávať a sú veľmi netrpezliví. Nie sú otrokmi systému, ale jeho pánmi. Pokiaľ na istom mieste nenájdu okamžite to, čo hľadajú, strácajú záujem a lokáciu hneď opúšťajú, skúšajú to inde. Tiež nie príliš dlho.
Štúdia Associated Press v roku 2008 testovala mladých ľudí pri vyhľadávaní a prezeraní spravodajských informácií na internete. Respondenti prejavovali známky únavy z množstva informácií, informačné preťaženie ich oslabovalo. Niektorí boli natoľko zaplavení a premožení informáciami, že už ani nevedeli, čo majú robiť.
Tzv. technologickí utopisti tvrdia, že problém nie je v množstve informácií. To, čo potrebujeme, sú lepšie filtre, lepšie spôsoby vyhľadávania. Je to ako povedať, že potrebujeme lepšiu alternatívu pre ropu. Áno, to je pravda, ale momentálne túto alternatívu nemáme plne k dispozícii. A zároveň nemôžeme len tak sedieť a čakať, kým tie dokonalé filtre prídu.
Ďalším problémom popri filtrovaní je nízka kvalita informácií. Informácie sú neaktuálne, nesprávne a je ťažké ich oddeliť od dobrých. Ako to odfiltrovať? Ako odfiltrovať informácie, ktoré sú zle napísané a mätúce? Ak sú informácie zle organizované a nemajú metadáta, ako to odfiltrujeme? Filtre nie sú magické.
Ako hovorí Gerry McGovern v závere svojho článku, dnes je oveľa väčšia potreba profesionálnych editorov a knihovníkov. Ľudí, ktorí dokážu udržiavať kvalitu obsahových štandardov. Ľudí, ktorí vedia organizovať a štruktúrovať informácie na webových sídlach. Pokiaľ ide o informácie, musíme sa naozaj starať o ich kvalitu a nie kvantitu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spracované podľa:
MCGOVER, Gerry. 2010. What financial crises teaches us about information. In New Thinking [online], November 22, 2010 [cit. 2010-11-21]. Dostupné na internete: <http://www.gerrymcgovern.com/nt/2010/nt-2010-11-22-Financial-crises.htm>.
utorok 20. júla 2010
Na konferencii s Timom Berners-Leeom
Pán Tim Berners-Lee sa narodil v roku 1955 v Londýne, je autorom webu. Tým, že si tvrdo stál za myšlienkou, aby internet nebol spoplatnený, ho sprístupnil širokej verejnosti na celom svete. 25.12.1990 sa mu podarilo v CERNe prvýkrát realizovať komunikáciu medzi serverom a HTTP klientom prostredníctvom internetu. Je zakladateľom a riaditeľom W3C konzorcia.
Na konferencii rozprával o webe. O jeho minulosti, prítomnosti, ako aj o tom, kam bude smerovať v budúcnosti. Spomínal na časy, keď ešte web neexistoval a aké ťažké bolo vysvetliť ostatným, čo to WWW vlastne má byť. Dôvodom vytvorenia webu bolo prepojenie dokumentov v rámci celej organizácie CERN. Z chaosu vytvoriť systém, ktorý je prístupný všetkým a hlavne jednotný. Chcel spojiť ľudí aj mimo CERNu a prepojiť rôzne druhy zdrojov informácií. Očakávaný cieľový stav nazýval „Universal space“.
Srandovná bola jeho veta: „URI is a global identifier.. having one is good“ :-)
ACCESS FOR ANYONE.
Vysvetlil aj „Universality of the Web“. Je to technológia, ktorá je nezávislá od: hardvérovej a softvérovej platformy, aplikačných softvérov, prístupu k sieti, jazyku a kultúry, handikepov, dokumentov pre ľudí alebo dát pre stroje, počtu webových stránok.. V podstate to znamená prístup pre kohokoľvek.
Web poskytuje tri základne vrstvy – separátne trhy: samotný obsah na webe, softvér prehliadačov, internetové pripojenie.
Prvou webovou stránkou bola táto: http://info.cern.ch/ . Tim Berners-Lee skúmal logy prihlásení sa na server. V priebehu dvoch rokov sa ich počet zvýšil z nula na vyše 100 000 za deň.
Ďalšia zaujímavá perlička: náš mozog má menej neurónov ako má internet webových stránok.
Rozprával aj o tom, ako sú jednotlivé sociálne siete separované medzi sebou. Vrátil sa späť k slajdu o univerzalite webu a zmenil poslednú vetu:
ACCESS FOR ANYONE EVERYONE.
Na záver vám odporúčam pozrieť si túto „Historical Roadmap“ – vytvoril ju sám Tim Berners Lee.
-----------------------------------------------------------------------------------------------
Ďakujem strýkovi Erichovi za možnosť zúčastniť sa, Marekovi za skvelú spoločnosť a Bibke za krásnu správu z tlačovky, ktorú si môžete nájsť na portálz Webnoviny - http://www.webnoviny.sk/hi
Odporúčania pre zvýšenie kredibility webov s lekárskymi informáciami
utorok 25. mája 2010
Web of Trust
Čo je WOT?
- Dôveryhodnosť
- Spoľahlivosť predajcu
- Súkromie
- Bezpečnosť detí
nedeľa 16. mája 2010
Kredibilita v kontexte informačnej architektúry
Každé úspešné webové sídlo by malo dodržiavať jednotlivé odporúčania týkajúce sa týchto atribútov. A to z toho dôvodu, aby bolo ľahko nájditeľné (súvisí so SEO). Ak ho už používateľ navštívil, je potrebné, aby bolo prístupné (používateľ môže byť napr. zrakovo znevýhodnený). Použiteľnosť zaručí, že keď už sa na sídlo dostal, bude sa na ňom jednoducho, logicky a efektívne pohybovať. A napokon sídlo musí pôsobiť dôveryhodne, aby sa používateľ na ňom nebál vykonávať úlohy a s radosťou sa k nemu opäť vrátil.
Vytvorila som názornú schému (kliknite na obrázok pre zväčšnie), ktorá zahŕňa hlavné osobnosti a niekoľko kľúčových slov ku každému atribútu. Schéma naznačuje, že všetky atribúty sú navzájom prepojené. Nie je možné zamerať sa pri tvorbe webu iba na jeden atribút a ostatné potlačiť. Rozvinúť treba všetky rovnakou mierou, aby bol daný web úspešný.
Peter Morville je odborník na oblasť vyhľadávania a nájditeľnosti. Získal titul v oblasti knižničnej a informačnej vedy na Michiganskej univerzite. Napísal knihy ako Search Patterns, Ambient Findability a je spoluautorom biblie informačnej architektúry - IA for the WWW. Založil a v minulosti bol prezidentom IA inštitútu. Momentálne vedie konzultačnú firmu Semantic Studios, kde rieši problematiku IA, používateľskej skúsenosti a nájditeľnosti. Pomáha svojim klientom po celom svete vytvárať lepšie webové stránky, intranety a interaktívne produkty a služby. Bloguje na Findability.org.
Je to kvalitatívny atribút webových stránok, ktorý znamená to, že sme lokalizovateľní. Na nájditeľnosť vplýva viacero faktorov, ktoré treba brať do úvahy pri návrhu informačného systému:
- informačná architektúra ako štrukturálny a sémantický dizajn informačných systémov,
- dizajn interakcie používateľa s informačným systémom vychádzajúci z analýzy správania používateľa,
- organizácia obsahu,
- optimalizácia webovských stránok pre prieskumové stroje,
- dizajn vychádzajúci zo skúsenosti používateľa (user experience design),
- sémantický web.
Nájditeľnosť ovplyvňuje doména stránok, metaprvky ako aj samotný obsah stránok (tzv. on-page faktory). Off-page faktory, čiže hyperlinky (tie, ktorými odkazujeme my na iné sídla a tie, ktoré z iných sídiel odkazujú na nás) taktiež do veľkej miery ovplyvňujú našu pozíciu vo vyhľadávacích nástrojoch.
Prístupnosť
Prístupné stránky rešpektujú používateľa, jeho technické vybavenie, zdravotné dispozície, vedomosti, skúsenosti a vzdelanie. Znevýhodneným používateľom nie je len zrakovo postihnutý človek, starší človek so slabšou jemnou motorikou a pod., ale aj robot vyhľadávacieho nástroja, ktorý je taktiež "slepý" (potrebuje k obrázkom textovú alternatívu, nazaujíma ho grafika, presúva sa len cez hypertextové odkazy a pod.).
Smernice riešia:
- dostupnosť a čitatelnosť obsahu,
- riadenie používateľom,
- zrozumitelnosť a prehľadnosť informácií,
- navigáciu a ovládanie,
- sémantiku a štruktúru kódu.
Ako hovorí Prof. Makulová vo svojom článku o Problematike prístupnosti - na Slovensku treba vyzdvihnúť aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska týkajúch sa prístupnosti webu prostredníctvom projektov Blind Friendly Web a projekt Robme weby lepšie.
Použiteľnosť
Najväčším "guru" v tejto oblasti je Jakob Nielsen, ktorý vedie blog s názvom UseIt. Je autorom niekoľkých kníh a výskumov v oblasti použiteľnosti webových stránok. Titul PhD. získal na Dánskej univerzite v Kodani v oblasti HCI (human=computer interaction).
Použiteľnosť je kvalitatívny atribút. Určuje ako ľahko sa na webových stránkach používateľ orientuje, ako rýchlo pochopí ich usporiadanie a ovládanie a aký zážitok si z nich odnesie. Jakob Nielsen prisudzuje používateľnosti týchto päť kvalitatívnych komponentov :
- Naučiteľnosť - používateľ rýchlo pochopí a dokáže používať web.
- Efektívnosť – ako sa používateľ naučí ovládať stránku, ako rýchlo splní požadované úlohy.
- Zapamätovateľnosť - používateľ si zapamätá usporiadanie a ovládanie webu.
- Chybovosť - používateľ robí minimum závažných chýb a z každej chyby sa rýchlo spamätá.
- Spokojnosť - používanie webu prináša používateľovi príjemný zážitok.
Pre jednoduchú orientáciu na webe je potrebná efektívna navigácia, ktorá musí byť jednoduchá, intuitívna a konzistentná. Pomáha zistiť, kde sa nachádzame v rámci webového sídla (odkiaľ sme prišli, kde sme a kam môžeme ísť).
- spoľahlivosť (trustworthiness),
- odbornosť (expertise).
- o pánovi B.J.Foggovi
- kredibilita ako kvalita
- spoľahlivosť a odbornosť
- význačnosť a interpretácia
- a viac o amaterizme, komerčných implikáciách, reálnom zázemí, aktuálnosti a pod. sa dozviete z výstupu výskumu "What makes web sites credible?"
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
sobota 15. mája 2010
B.J. Fogg ako jeden z desiatich nových guru-ov
Túto informáciu dávam do pozornosti práve preto, lebo jedným z týchto ľudí je aj najväčší expert v oblasto kredibility informácií na internete.
B.J. Fogg
Zakladateľ a riaditeľ, Persuasive Technology Lab, Stanford Univ., Palo Alto
Jeho idea: Mobilné technológie budú prostriedkom a najsilnejším spôsobom, ako ovplyvniť spotrebiteľa v najbližších 15 rokoch.
Klienti: Procter & Gamble, Nike, AARP
Keď B.J. Fogg začal študovať v roku 1992 vplyv technológií na správanie človeka, čelil nezáujmu voči jeho nápadom. No dnes je jedným z najvyhľadávanejších mysliteľov v Silicon Valley.
V jeho laboratóriu na Stanforde spolu s ostatnými odborníkmi skúmajú, ako webové stránky a ich dizajn pre mobilné zariadenia ovplyvňujú zákazníkov. Aplikuje svoje zistenia na firmy ako e-Bay (kde pracuje na zlepšení služieb zákazníkom) a Nike (kde pomáhal zjedodušiť ich športovú líniu) a zároveň zasväcuje do tajov svojich myšlienok aj študentov Stanfordu.
V jednom zo svojich kurzov na Facebooku, sú študenti vyzvaní vytvoriť aplikáciu, ktorá o niečom presvedčí ostatných používateľov na akomkoľvek populárnom webe. Okrem tohto v Stanfordskom laboratóriu skúmajú vytváranie zdravotných návykov na internete, automatické zmeny správania, presviečanie ľudí cez mobilné telefóny a vo veľkej miere aj psychológiu Facebooku.
V predošlých článkoch som často vychádzala z jeho tórií kredibility (Kredibilita ako spoľahlivosť a odbornosť, Teória význačnosti a interpretácie, ), popísala Smernice pre kredibilitu na webe a ukázala vám výsledky jedného z jeho prieskumov („Čo robí stránku kredibilnou?“).
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Výťah z výskumu „What makes web sites credible?“
Výskumníci (Fogg, 2001) vytvorili škálu siedmych kategórií, ktoré obsahovali niekoľko faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú vnímanie kredibility na webovom sídle.
Prvou kategóriou je „reálne zázemie organizácie“ – patrí sem napr. uvedenie fyzickej adresy firmy alebo inštitúcie, telefónny, emailový kontakt, fotky autorov webu, členov organizácie, ich krátka biografia a pod. Ak sídlo nie je anonymné, ale naopak, poskytuje veľa informácií o svojich tvorcovh, zvyšuje to kredibilitu.
Druhou kategóriou je „jednoduché používanie sídla“ – sídlo napr. ponúka možnosť vyhľadávania v archíve článkov, má profesionálny vzhľad, je nadizajnované zrozumiteľne a zmysluplne, súbory sa nesťahujú dlho, nie je potrebné inštalovať neznáme softvéry a navigácia je logická. Pokiaľ sídlo tieto predpoklady nespĺňa, používateľ ho označí za nedôveryhodné a už sa naňho nevráti.
Treťou kategóriou je „odbornosť“ – sídlo je uznávané inými spoločnosťami a organizáciami, pri článkoch je uvedený titul alebo pracovné zázemie autora, pod článkami sú uvedené zdroje a citácie, stránku je možné ohodnotiť, sídlo uvádza ceny, ktoré vyhralo a pod.
Štvrtou kategóriou je „spoľahlivosť“ – sídlo je prelinkované s iným, o ktorom si používateľ myslí, že je dôveryhodné, sídlo disponuje dokumentom o zásadách písania a publikovania obsahu, obsahuje linky na vonkajšie materiály a zdroje, predstavuje neziskovú organizáciu, končí doménou .org a pod. Spoľahlivosť sa zvyšuje aj vtedy, ak je sídlo odporučené niekým známym.
Piatou kategóriou je „personalizácia“ – ak stránka rozozná, že daný používateľ ju už niekedy navštívil a na základe cookies sa mu prispôsobí podľa krokov, ktoré vykonal v minulosti, zvyšuje to v očiach používateľa kredibilitu. Taktiež ak používateľ dostane email s potvrdením transakcie, ktorú vykonal, alebo ak stránka vyžaduje vytvorenie prihlasovacieho konta, to všetko zvyšuje dôveryhodnosť sídla.
Šiestou kategóriou sú „komerčné implikácie“ – sídlo je propagované v rádiu alebo televízii, sídlo je navrhnuté pre nákup a finančné transakcie, obsahuje jednu alebo viacero reklám, stránka automaticky otvára nové okno s reklamou, reklamu je zložité odlíšiť od ostatného textu a pod. Niektoré faktory tejto kategórie dokážu silno znížiť kredibilitu sídla.
Poslednou kategóriou je „amaterizmus“ – či bola stránka aktualizovaná od poslednej návštevy používateľa, či sídlo poskytuje možnosť zmeny jazyka, či je sídlo malé alebo veľké, či je podporované iným, veľkým sídlom, či meno spoločnosti zodpovedá názvu v URL adrese, či sa na sídle nachádzajú typografické chyby, či sú všetky odkazy funkčné, ako často sa obsah aktualizuje a pod. Tu je potrebné sa vyvarovať akýmkoľvek chybám a nepodceňovať detaily, lebo aj tie najmenšie dokážu používateľa odradiť a znížiť týmdôveryhodnosť v dané sídlo.
V nasledujúcom obrázku č.1 sú zhrnuté všetky kategórie faktorov, ktoré vplývajú na kredibilitu webového sídla. V záporných hodnotách sú faktory, ktoré ju znižujú a v kladných sú tie, ktoré ju zvyšujú.
Obr. č.1 : Ako vplývajú kategórie faktorov na kredibilitu (Fogg, 2001) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bibliografické odkazy:
FOGG, B.J., et al. 2001. What makes websites credible? : A report on a Large Quantitative Study [online]. [cit. 2008-11-21]. Dostupné na internete: http://captology.stanford.edu/pdf/p61-fogg.pdf.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Výťah z výskumu „Experts vs. Online Consumers“
Výber webových sídiel a expertov
Vedci (Stanford, 2002) sa snažili vybrať rôzne typy sídiel v danej oblasti. Vždy boli orientované na zákazníka, čitateľa a používateľa. Líšili sa napr. tým, že firma, resp. inštitúcia pôsobila len na internete alebo naopak, existovala aj fyzicky. Preferované boli sídla so všeobecným zameraním, ale zaradené bolo aj špecifické (napr. s témou rakoviny pľúc). Úplne vyňaté boli sídla, ktoré mali časť obsahu prístupnú len po zaplatení istého poplatku. Zahrnutých bolo niekoľko sídiel, ktoré si vyžadovali vytvorenie prihlasovacieho mena a hesla. Výskumníci sa snažili vybrať sídla s rôznou potenciálnou hodnotou dôveryhodnosti. Nevybrali len samé najlepšie sídla, ale naopak, práve tie, ktoré sa zdajú byť menej kredibilné, aby sa na základe komentárov dozvedeli, v čom to v skutočnosti spočíva. Na základe životopisov a odborných skúseností vybrali vzorku expertov. Snažili sa, aby vzorka bola pestrá aj po geografickej stránke, čiže zahrnuli viacero štátov USA. Z finančného okruhu bolo vybratých aj viacero ľudí s rôznymi akademickými a obchodnými skúsenosťami, ako napr. profesor, žurnalista, finančný riaditeľ a priemyselný analytik.
Priebeh výskumu
Kontaktovaní boli najprv emailom a potom aj telefonicky. Výskumné úlohy prebiehali online, prostredníctvom webových stránok – jedna pre finančníkov a druhá pre expertov z oblasti lekárskych informácií. Vždy porovnávali dvojicu stránok. Nemohli prejsť na ďalšiu dvojicu, kým nedokončili vyhodnotenie tej aktuálnej. Najprv posudzovali stránky experti v dvoch spomínaných oblastiach a na základe toho sa vytvoril model, ktorý bolo možné aplikovať aj na webové sídla iných odborov (Stanford, 2002). Následne veľké množstvo bežných používateľov ohodnotilo rovnakých 10 webových sídiel a úlohou vedcov bolo zistiť prečo a kde robia pri hodnotení kredibility chyby. Vytvorilo sa desať hlavných kategórií, ktoré mali respondenti komentovať. Kategórie boli: reklama, motív spoločnosti, vzhľad sídla, informačné predsudky, informačný dizajn, informačné zameranie, informačná presnosť, informačné zdroje, meno a reputácia a napokon štýl písania.
Výsledky výskumu
Na základe analýzy dát z výskumu boli vyvodené nasledovné tabuľky (tab. č.1 a č.2), ktoré ukazujú do akej miery sa experti verzus laici venujú danej kategórii pri hodnotení kredibility webového sídla.
Tab. č.1: Kategórie ovplyvňujúce kredibilitu – lekárske informácie (Stanford, 2002) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)
Tab. č.2: Kategórie ovplyvňujúce kredibilitu – finančné informácie (Stanford, 2002) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)
Z tabuliek (Stanford, 2002) vidno, že experti lekárskych a finančných informáci, aj laici majú úplne odlišné ponímanie kredibility. Zatiaľ čo pre expertov lekárskych informácií je dôležité meno a reputácia sídla a informačné zdroje, pre expertov z finančnej oblasti sú zdroje informácií na poslednom mieste a meno a reputácia sa nachádza v strede hodnotiaceho rebríčka. Najvyššie hodnotené je pre nich informačné zameranie sídla a motív spoločnosti. Prekvapivo – reklama je na vyššom mieste u lekárskych expertov ako finančných. Čo sa týka laikov, ak ide o webové sídla s lekárskym zameraním, najdôležitejší je vzhľad sídla, informačné zameranie a informačný dizajn. Najmenej ich zaujíma štýl písania a informačné zdroje. Pri skúmaní webových sídiel s finančnými informáciami, najviac laikov zaujal opäť vzhľad sídla a informačný dizajn. Najmenej informačné zdroje a informačné predsudky. Výsledky laikov medzi sebou sa líšili len veľmi málo, boli takmer rovnaké, ale výsledky expertov jednotlivých odborov sa odlišovali vo veľkej miere. Ak porovnáme expertov a laikov v danom odbore, viac sa zhodovali ich názory na webové sídla s finančnými informáciami.
Predpokladaná hypotéza toho, že experti sa budú viac zameriavať na obsahovú a informačnú stránku sídla a laici skôr na vzhľadovú sa potvrdila. Experti z lekárskej oblasti prikladali oveľa väčší dôraz na zdroje informácií a reputáciu danej stránky, autora alebo inštitúcie ako sa predpokladalo. Viac ako 50 % laikov dôveruje stránkam, ktoré majú krajšiu grafiku, layout, dobrú typografiu a farebnú schému (Stanford, 2002).
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bibliografické odkazy:
STANFORD , Julliane, et al. 2002. Experts vs. Online Consumers: A Comparative Credibility Study of Health and Finance Web Sites. In Consumer Web Watch Research Report [online]. 2002. [cit. 2009-02-07]. Dostupné na internete: http://www.consumerwebwatch.org/dynamic/web-credibility-reports-experts-vs-online.cfm.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------