nedeľa 16. mája 2010

Kredibilita v kontexte informačnej architektúry


Hneď v prvom príspevku tohto blogu som spomenula, že informačnú architektúru tvoria 4 základné atribúty: prístupnosť, použiteľnosť, nájditeľnosť a kredibilita.
Každé úspešné webové sídlo by malo dodržiavať jednotlivé odporúčania týkajúce sa týchto atribútov. A to z toho dôvodu, aby bolo ľahko nájditeľné (súvisí so SEO). Ak ho už používateľ navštívil, je potrebné, aby bolo prístupné (používateľ môže byť napr. zrakovo znevýhodnený). Použiteľnosť zaručí, že keď už sa na sídlo dostal, bude sa na ňom jednoducho, logicky a efektívne pohybovať. A napokon sídlo musí pôsobiť dôveryhodne, aby sa používateľ na ňom nebál vykonávať úlohy a s radosťou sa k nemu opäť vrátil.

Vytvorila som názornú schému (kliknite na obrázok pre zväčšnie), ktorá zahŕňa hlavné osobnosti a niekoľko kľúčových slov ku každému atribútu. Schéma naznačuje, že všetky atribúty sú navzájom prepojené. Nie je možné zamerať sa pri tvorbe webu iba na jeden atribút a ostatné potlačiť. Rozvinúť treba všetky rovnakou mierou, aby bol daný web úspešný.





Nájditeľnosť

Peter Morville je odborník na oblasť vyhľadávania a nájditeľnosti. Získal titul v oblasti knižničnej a informačnej vedy na Michiganskej univerzite. Napísal knihy ako Search Patterns, Ambient Findability a je spoluautorom biblie informačnej architektúry - IA for the WWW. Založil a v minulosti bol prezidentom IA inštitútu. Momentálne vedie konzultačnú firmu Semantic Studios, kde rieši problematiku IA, používateľskej skúsenosti a nájditeľnosti. Pomáha svojim klientom po celom svete vytvárať lepšie webové stránky, intranety a interaktívne produkty a služby. Bloguje na Findability.org.

Je to kvalitatívny atribút webových stránok, ktorý znamená to, že sme lokalizovateľní. Na nájditeľnosť vplýva viacero faktorov, ktoré treba brať do úvahy pri návrhu informačného systému:
  • informačná architektúra ako štrukturálny a sémantický dizajn informačných systémov,
  • dizajn interakcie používateľa s informačným systémom vychádzajúci z analýzy správania používateľa,
  • organizácia obsahu,
  • optimalizácia webovských stránok pre prieskumové stroje,
  • dizajn vychádzajúci zo skúsenosti používateľa (user experience design),
  • sémantický web.

Nájditeľnosť ovplyvňuje doména stránok, metaprvky ako aj samotný obsah stránok (tzv. on-page faktory). Off-page faktory, čiže hyperlinky (tie, ktorými odkazujeme my na iné sídla a tie, ktoré z iných sídiel odkazujú na nás) taktiež do veľkej miery ovplyvňujú našu pozíciu vo vyhľadávacích nástrojoch.


Prístupnosť

Prístupné stránky rešpektujú používateľa, jeho technické vybavenie, zdravotné dispozície, vedomosti, skúsenosti a vzdelanie. Znevýhodneným používateľom nie je len zrakovo postihnutý človek, starší človek so slabšou jemnou motorikou a pod., ale aj robot vyhľadávacieho nástroja, ktorý je taktiež "slepý" (potrebuje k obrázkom textovú alternatívu, nazaujíma ho grafika, presúva sa len cez hypertextové odkazy a pod.).
V súčasnosti platia smernice pre budovanie bezbariérového webu - Web Content Accessibility Guidelines 1.0 a 2.0 , ako W3C Recommendation z piateho mája 1999. Nájdeme tu 14 pravidiel (všeobecných zásad) dizajnu prístupných webových stránok.
Smernice riešia:
  • dostupnosť a čitatelnosť obsahu,
  • riadenie používateľom,
  • zrozumitelnosť a prehľadnosť informácií,
  • navigáciu a ovládanie,
  • sémantiku a štruktúru kódu.
V roku 2006 NR SR schválila zákon č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo výnos č. 1706/M-2006 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorý obsahuje aj štandardy prístupnosti vychádzajúce z odporúčaní WCAG 1.0 v sekcii o prístupnosti webových stránok (str. 4 a 5).

Ako hovorí Prof. Makulová vo svojom článku o Problematike prístupnosti - na Slovensku treba vyzdvihnúť aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska týkajúch sa prístupnosti webu prostredníctvom projektov Blind Friendly Web a projekt Robme weby lepšie.



Použiteľnosť

Najväčším "guru" v tejto oblasti je Jakob Nielsen, ktorý vedie blog s názvom UseIt. Je autorom niekoľkých kníh a výskumov v oblasti použiteľnosti webových stránok. Titul PhD. získal na Dánskej univerzite v Kodani v oblasti HCI (human=computer interaction).

Použiteľnosť je kvalitatívny atribút. Určuje ako ľahko sa na webových stránkach používateľ orientuje, ako rýchlo pochopí ich usporiadanie a ovládanie a aký zážitok si z nich odnesie. Jakob Nielsen prisudzuje používateľnosti týchto päť kvalitatívnych komponentov :

  1. Naučiteľnosť - používateľ rýchlo pochopí a dokáže používať web.
  2. Efektívnosť – ako sa používateľ naučí ovládať stránku, ako rýchlo splní požadované úlohy.
  3. Zapamätovateľnosť - používateľ si zapamätá usporiadanie a ovládanie webu.
  4. Chybovosť - používateľ robí minimum závažných chýb a z každej chyby sa rýchlo spamätá.
  5. Spokojnosť - používanie webu prináša používateľovi príjemný zážitok.

Pre jednoduchú orientáciu na webe je potrebná efektívna navigácia, ktorá musí byť jednoduchá, intuitívna a konzistentná. Pomáha zistiť, kde sa nachádzame v rámci webového sídla (odkiaľ sme prišli, kde sme a kam môžeme ísť).


Kredibilita

Kredibilitu na tomto mieste už nebudem opisovať, pretože by som sa opakovala. Pripomeniem len, že je to kvalitatívny atribút webového sídla (tak ako aj ostatné atribúty, ako ste si mohli všimnúť) a môžeme ju definovať ako dôveryhodnosť. Ide o subjektívne vnímanú kvalitu. Nie je to teda objektívna vlastnosť webovskej stránky. Dôveryhodnosť je vnímaná zo subjektívneho hľadiska používateľa. V tejto súvislosti možno hovoriť o percepcii kredibility na základe zhodnocovania viacerých aspektov :
  • spoľahlivosť (trustworthiness),
  • odbornosť (expertise).
Pre viac informácií odporúčam pozrieť si nasledovné príspevky:

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára