Ľudia zhodnotia stránku 20-sekundovým pohľadom

Kanadská štúdia uverejnená v roku 2006 v časopise Behaviour and Information Technology (G. Lindgaard, G.J.Fernandes, C. Dudek, J. Brown) tvrdí, že väčšina používateľov si vytvára vzťah dôvery alebo nedôvery voči webovej stránke už v prvých 20-tich sekundách. Prvý pohľad na vizuál stránky, logo, nadpis, či obrázok vytvorí u používateľa názor, s ktorým sa ďalej díva na stránku. Na takéto rozhodnutie niekedy stačí len 50 milisekúnd pohľadu. Vedci ukazovali respondentom defilé stránok iba na niekoľko sekúnd a neskôr aj na dlhší časový úsek, kedy mohli používatelia preskúmať stránku podrobnejšie. V obidvoch prípadoch si vytvárali názor okamžite na začiatku a stáli si za ním takmer po celý čas.

Naše oči sú už vytrénované. Máme v mozgu zapísané akési pravidlá, podľa ktorých hodnotíme stránku. Ak napr. vyhľadávame niečo komerčné, či nie odborné, 60% vyhľádavania sa odohráva cez Google. Postupujeme link po linku, otvárame a zatvárame jednu stránku po druhej, až kým sa nám nejaká zapáči a nájdeme požadovanú informáciu. V priebehu niekoľkých minút prezrieme aj 20 stránok, ktoré odvrhneme na základe prvého pohľadu.

Tento efekt psychológovia nazývajú "halo efekt". Ak sa totiž používateľovi stránka na prvý pohľad zapáčila (stačí príjemný, profesionálny vzhľad, či atraktívny obrázok), je omnoho viac pravdepodobné, že bude benevolentnejší voči malým chybám na stránke a jej obsah ohodnotí, aj napriek tomu, ako veľmi dobrý a spoľahlivý.
Je to kvôli "kognitívnej zaujatosti". Ľudia sú šťastní, keď majú pravdu. Pokračovaním prezerania danej stránky, ktorej na prvý pohľad prisúdili pozitívne hodnotenie, im dokazuje, že na začiatku spravili dobré rozhodnutie. Je to akési hladkanie vlastného ega. Všetko sa to deje vo veľmi krátkych chvíľach, úplne podvedome a týka sa to hlavne povrchného vyhľadávania a nie seriózneho informačného prieskumu.

----------------------------------------------------------------------------------------------
Použité zdroje:
Lindgaard, G., Fernandes, G., Dudek, C., and Brown, J. (2006). Attention web designers: You have 50 milliseconds to make a good first impression! Behaviour & Information Technology, 25, 2: 115-126.

Kvalita nad kvantitu - hovorí Gerry McGovern

Gerry McGover, popredný odborník v oblasti informačnej architektúry, v najnovšom článku svojho e-týždenníka New Thinking píše o tom, čo nám finančná kríza priniesla v oblasti informácií a o tom, v čom spočíva problém informačnej krízy.

Tvrdí, že mnohonásobný nárast množstva informácií na internete nevedie k lepším rozhodovacím procesom.
V predošlej finančnej kríze, na začiatku 20.-teho storočia, sme lepšie pochopili ako systém funguje. Dnes sa globálny finančný systém stal natoľko komplexným, že už nikto nemá prehľad o tom, ako to vlastne funguje. V roku 1907 J.P.Morgan a jeho muži mali priamy prístup ku knihám o takmer každej problematickej inštitúcii, čo im len zľahka dovoľovalo odhadnúť ich hodnotu (z knihy The panic of 1907, R.Bruner, S.Carr). Dnes je to úplne inak. Máme neuveriteľnú moc zhromažďovať, vytvárať a distribuovať nespočítateľné množstvo informácií. Stephen Spinelli Jr., prezident Univerzity vo Philadelphii v roku 2009 napísal: "Nikto nevie ako efektívne riadiť a rozlišovať hodnotu a komplexnosťtýchto informácií".

Na základe niekoľkých prieskumov môžeme povedať, že je to problém starších ľudí. Tí mladí (pod 30 rokov) si s tým vedia do určitej miery pomôcť. Skúsenejší vedia efektívne vyhľadávať a sú veľmi netrpezliví. Nie sú otrokmi systému, ale jeho pánmi. Pokiaľ na istom mieste nenájdu okamžite to, čo hľadajú, strácajú záujem a lokáciu hneď opúšťajú, skúšajú to inde. Tiež nie príliš dlho.

Štúdia Associated Press v roku 2008 testovala mladých ľudí pri vyhľadávaní a prezeraní spravodajských informácií na internete. Respondenti prejavovali známky únavy z množstva informácií, informačné preťaženie ich oslabovalo. Niektorí boli natoľko zaplavení a premožení informáciami, že už ani nevedeli, čo majú robiť.

Tzv. technologickí utopisti tvrdia, že problém nie je v množstve informácií. To, čo potrebujeme, sú lepšie filtre, lepšie spôsoby vyhľadávania. Je to ako povedať, že potrebujeme lepšiu alternatívu pre ropu. Áno, to je pravda, ale momentálne túto alternatívu nemáme plne k dispozícii. A zároveň nemôžeme len tak sedieť a čakať, kým tie dokonalé filtre prídu.

Ďalším problémom popri filtrovaní je nízka kvalita informácií. Informácie sú neaktuálne, nesprávne a je ťažké ich oddeliť od dobrých. Ako to odfiltrovať? Ako odfiltrovať informácie, ktoré sú zle napísané a mätúce? Ak sú informácie zle organizované a nemajú metadáta, ako to odfiltrujeme? Filtre nie sú magické.

Ako hovorí Gerry McGovern v závere svojho článku, dnes je oveľa väčšia potreba profesionálnych editorov a knihovníkov. Ľudí, ktorí dokážu udržiavať kvalitu obsahových štandardov. Ľudí, ktorí vedia organizovať a štruktúrovať informácie na webových sídlach. Pokiaľ ide o informácie, musíme sa naozaj starať o ich kvalitu a nie kvantitu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spracované podľa:
MCGOVER, Gerry. 2010. What financial crises teaches us about information. In New Thinking [online], November 22, 2010 [cit. 2010-11-21]. Dostupné na internete: <http://www.gerrymcgovern.com/nt/2010/nt-2010-11-22-Financial-crises.htm>.