Ľudia zhodnotia stránku 20-sekundovým pohľadom

Kanadská štúdia uverejnená v roku 2006 v časopise Behaviour and Information Technology (G. Lindgaard, G.J.Fernandes, C. Dudek, J. Brown) tvrdí, že väčšina používateľov si vytvára vzťah dôvery alebo nedôvery voči webovej stránke už v prvých 20-tich sekundách. Prvý pohľad na vizuál stránky, logo, nadpis, či obrázok vytvorí u používateľa názor, s ktorým sa ďalej díva na stránku. Na takéto rozhodnutie niekedy stačí len 50 milisekúnd pohľadu. Vedci ukazovali respondentom defilé stránok iba na niekoľko sekúnd a neskôr aj na dlhší časový úsek, kedy mohli používatelia preskúmať stránku podrobnejšie. V obidvoch prípadoch si vytvárali názor okamžite na začiatku a stáli si za ním takmer po celý čas.

Naše oči sú už vytrénované. Máme v mozgu zapísané akési pravidlá, podľa ktorých hodnotíme stránku. Ak napr. vyhľadávame niečo komerčné, či nie odborné, 60% vyhľádavania sa odohráva cez Google. Postupujeme link po linku, otvárame a zatvárame jednu stránku po druhej, až kým sa nám nejaká zapáči a nájdeme požadovanú informáciu. V priebehu niekoľkých minút prezrieme aj 20 stránok, ktoré odvrhneme na základe prvého pohľadu.

Tento efekt psychológovia nazývajú "halo efekt". Ak sa totiž používateľovi stránka na prvý pohľad zapáčila (stačí príjemný, profesionálny vzhľad, či atraktívny obrázok), je omnoho viac pravdepodobné, že bude benevolentnejší voči malým chybám na stránke a jej obsah ohodnotí, aj napriek tomu, ako veľmi dobrý a spoľahlivý.
Je to kvôli "kognitívnej zaujatosti". Ľudia sú šťastní, keď majú pravdu. Pokračovaním prezerania danej stránky, ktorej na prvý pohľad prisúdili pozitívne hodnotenie, im dokazuje, že na začiatku spravili dobré rozhodnutie. Je to akési hladkanie vlastného ega. Všetko sa to deje vo veľmi krátkych chvíľach, úplne podvedome a týka sa to hlavne povrchného vyhľadávania a nie seriózneho informačného prieskumu.

----------------------------------------------------------------------------------------------
Použité zdroje:
Lindgaard, G., Fernandes, G., Dudek, C., and Brown, J. (2006). Attention web designers: You have 50 milliseconds to make a good first impression! Behaviour & Information Technology, 25, 2: 115-126.

Kvalita nad kvantitu - hovorí Gerry McGovern

Gerry McGover, popredný odborník v oblasti informačnej architektúry, v najnovšom článku svojho e-týždenníka New Thinking píše o tom, čo nám finančná kríza priniesla v oblasti informácií a o tom, v čom spočíva problém informačnej krízy.

Tvrdí, že mnohonásobný nárast množstva informácií na internete nevedie k lepším rozhodovacím procesom.
V predošlej finančnej kríze, na začiatku 20.-teho storočia, sme lepšie pochopili ako systém funguje. Dnes sa globálny finančný systém stal natoľko komplexným, že už nikto nemá prehľad o tom, ako to vlastne funguje. V roku 1907 J.P.Morgan a jeho muži mali priamy prístup ku knihám o takmer každej problematickej inštitúcii, čo im len zľahka dovoľovalo odhadnúť ich hodnotu (z knihy The panic of 1907, R.Bruner, S.Carr). Dnes je to úplne inak. Máme neuveriteľnú moc zhromažďovať, vytvárať a distribuovať nespočítateľné množstvo informácií. Stephen Spinelli Jr., prezident Univerzity vo Philadelphii v roku 2009 napísal: "Nikto nevie ako efektívne riadiť a rozlišovať hodnotu a komplexnosťtýchto informácií".

Na základe niekoľkých prieskumov môžeme povedať, že je to problém starších ľudí. Tí mladí (pod 30 rokov) si s tým vedia do určitej miery pomôcť. Skúsenejší vedia efektívne vyhľadávať a sú veľmi netrpezliví. Nie sú otrokmi systému, ale jeho pánmi. Pokiaľ na istom mieste nenájdu okamžite to, čo hľadajú, strácajú záujem a lokáciu hneď opúšťajú, skúšajú to inde. Tiež nie príliš dlho.

Štúdia Associated Press v roku 2008 testovala mladých ľudí pri vyhľadávaní a prezeraní spravodajských informácií na internete. Respondenti prejavovali známky únavy z množstva informácií, informačné preťaženie ich oslabovalo. Niektorí boli natoľko zaplavení a premožení informáciami, že už ani nevedeli, čo majú robiť.

Tzv. technologickí utopisti tvrdia, že problém nie je v množstve informácií. To, čo potrebujeme, sú lepšie filtre, lepšie spôsoby vyhľadávania. Je to ako povedať, že potrebujeme lepšiu alternatívu pre ropu. Áno, to je pravda, ale momentálne túto alternatívu nemáme plne k dispozícii. A zároveň nemôžeme len tak sedieť a čakať, kým tie dokonalé filtre prídu.

Ďalším problémom popri filtrovaní je nízka kvalita informácií. Informácie sú neaktuálne, nesprávne a je ťažké ich oddeliť od dobrých. Ako to odfiltrovať? Ako odfiltrovať informácie, ktoré sú zle napísané a mätúce? Ak sú informácie zle organizované a nemajú metadáta, ako to odfiltrujeme? Filtre nie sú magické.

Ako hovorí Gerry McGovern v závere svojho článku, dnes je oveľa väčšia potreba profesionálnych editorov a knihovníkov. Ľudí, ktorí dokážu udržiavať kvalitu obsahových štandardov. Ľudí, ktorí vedia organizovať a štruktúrovať informácie na webových sídlach. Pokiaľ ide o informácie, musíme sa naozaj starať o ich kvalitu a nie kvantitu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spracované podľa:
MCGOVER, Gerry. 2010. What financial crises teaches us about information. In New Thinking [online], November 22, 2010 [cit. 2010-11-21]. Dostupné na internete: <http://www.gerrymcgovern.com/nt/2010/nt-2010-11-22-Financial-crises.htm>.

Odporúčania pre zvýšenie kredibility webov s lekárskymi informáciami

Na základe skúmaných zdrojov, doterajších výskumov a v mojej diplomovej práci nadobudnutých výsledkov, si dovolím vymedziť niekoľko požiadaviek na kredibilitu webového sídla s lekárskymi informáciami. Nasledujúce odporúčania sú vhodné pre tvorcov lekárskych webových sídiel, ako aj pre používateľov, ktorí chcú vedieť do akej miery sú kredibilné ich obľúbené sídla.

Komu je sídlo určené?

Výber okruhu recipienta. Pokiaľ nie je určená konkrétna skupina používateľov (napr. študenti prvého stupňa vysokoškolského štúdia medicíny alebo všeobecní lekári pre deti a dorast, široká verejnosť), je potrebné rozdeliť sídlo na sekciu pre odborníkov, expertov a na sekciu bežných používateľov. Obe tieto skupiny totiž uprednostňujú iné skupiny faktorov, ktoré ovplyvňujú ich vnímanie kredibility daného sídla.

Ak sa určí recipient, je možné podľa nasledovného obrázku (kliknite na obrázok pre zväčšenie) vypracovať tie prvky webového sídla, ktorým dávajú jednotlivé skupiny najväčšiu hodnotu.

Reálne zázemie

- dajte používateľovi jasne najavo, že za sídlom je reálna organizácia, kto je zodpovedný za obsah a vzhľad sídla, kto je autorom článkov,

- uvádzajte plné mená autorov, pridajte ich životopis, fotografiu,

- nezabudnite na fyzickú adresu inštitúcie, emailový a telefonický kontakt.

Jednoduchosť použitia

- pri tvorbe webového sídla nezabúdajte na zrozumiteľnú a logickú navigáciu, jednoduchý a funkčný layout, profesionálny vzhľad,

- pridajte vyhľadávací prvok spolu s popisom ako využívať rozšírené vyhľadávanie (pokiaľ je sídlo dostatočne veľké a rozšírené vyhľadávanie je naozaj potrebné),

- pokiaľ nejde o sídlo, ktoré sprístupňuje výhradne len platené časopisy a články, mal by byť celý obsah sídla prístupný zadarmo,

- ak pre prístup k určitým informáciám vyžadujete vytvorenie prihlasovacieho konta, žiadajte pri registrácii len základné potrebné údaje, nepredlžujte proces registrácie, pretože používateľ takéto sídlo rýchlo opustí.

Odbornosť

- uveďte na stránkach akademický titul a doterajšie skúsenosti autorov,

- ak vaša stránka získala ocenenia, uveďte ich na zreteľnom mieste (napr. v sekcii O nás alebo dole v pätičke),

- píšte články dostatočne odborne, nie príliš voľne,

- podávajte vyčerpávajúcu informáciu k danej problematike,

- nikdy nezabúdajte uvádzať zdroje informácií, citácie, bibliografické odkazy, použitú literatúru a pod.,

- pokúste sa nadviazať spojenie s inými, úspešnými a dôveryhodnými sídlami a požiadajte ich, aby na vaše sídlo odkazovali. Taktiež odkazujte na svojich stránkach len na dôveryhodné zdroje.

Spoľahlivosť

- definujte na sídle politiku ochrany súkromia používateľov,

- nemajte na stránkach veľké množstvo informácií, ktoré sa nevzťahujú ku žiadnemu zdroju. Ak autori článkov spomínajú, resp. čerpajú z iných stránok, uvádzajte tam aj priame odkazy na dané stránky,

- URL adresa musí korešpondovať s názvom firmy, inštitúcie alebo organizácie,

- zamestnajte, resp. spolupracujte s expertmi na posúdení obsahu menej známych zdrojov.

Personalizácia

- snažte sa, aby bolo sídlo graficky príjemné, aby si stránka pamätala, že ju používateľ už predtým navštívil (napr. cookies),

- k na stránke môže používateľ vykonávať určité transakcie, mal by dostávať automaticky potvrdenie emailom o vykonanej činnosti,

- do obsahu používateľ nesmie mať možnosť zasahovať – v zmysle meniť, dopĺňať,

- na druhej strane, kredibilitu taktiež zvyšuje, keď používateľ má možnosť komentovať články a písať recenzie na celé sídlo (tzv. „guestbook“, resp. sekcia „napísali o nás“),

- poskytnite službu RSS.

Komerčné implikácie

- dôveryhodnosť znižuje fakt, že sídlo je komerčne zamerané alebo že je pod záštitou komerčnej organizácie,

- vyhýbajte sa reklame. Ak ste sa už rozhodli ju na svojich stránkach mať, nech aspoň súvisí s tematikou (nech sa týka lekárskych výrobkov a služieb),

- musí byť jasne odlíšená od ostatného obsahu,

- nemalo by sa otvárať nové okno kvôli reklame,

- nemalo by byť na stránke viac reklamy ako súvislého textu,

- nesmie byť vtieravá a nepríjemná,

- použite nezaujaté, známe zdroje na podporu informácií o produkte, ktorý je určený na predaj (nezaujaté stanovisko o produkte alebo službe),

- ak má stránka komerčný zámer, treba sa vyvarovať článkom, ktoré majú marketingový charakter a je potrebné vysvetliť, ako ovplyvňujú ziskové záujmy obsah stránky.

Amaterizmus

- uveďte na sídle údaj o autorstve a copyrighte (najlepšie dole v pätičke)

- píšte bez gramatických a typografických chýb

- kredibilitu zvyšuje viacero jazykových mutácií (napr. možnosť prepnutia do anglického jazyka)

- všetky odkazy na sídle musia byť funkčné

- text by mal byť prehľadný a dostatočne štruktúrovaný

- uvádzajte dátum publikácie článku, dátum poslednej aktualizácie celého sídla a uveďte niekde aj informáciu o tom, ako často sa sídlo aktualizuje.

Web of Trust

Čo je WOT?

Web of Trust je unikátny komunitný nástroj pre bezpečné surfovanie, ktorý využíva intuitívny, semafórový systém farieb. Pomáha používateľom bezpečne vyhľadávať, surfovať a nakupovať online. WOT aplikácia (add-on) vám napovie, ktorým stránkam môžete dôverovať, keď využívate Google, Yahoo!, Bing, Wikipediu a ďalšie obľúbené stránky.

Hodnotenia webových stránok sú zastrešované globálnou komunitou miliónov dôveryhodných používateľov, ktorí hodnotia milióny webových stránok na základe svojich vlastných skúseností. WOT add-on je možné zadarmo stiahnuť a integrovať do prehliadačov Firefox, Google Chrome a Internet Explorer. Hneď ako si ho stiahnete a začnete hodnotiť, stávate sa členom tejto komunity. Každé hodnotenie a komentár je zaznamenaný, databáza aktualizovaná a pri ďalšej návšteve stránky (aj iným používateľom, ktorí využíva WOT) je už zahrnuté aj vaše hodnotenie.

Kto stojí za WOT?

WOT je spoločnosť s investíciami zo zdrojov, ako sú “Michael Widenius’ investment company Open Ocean”(zakladateľ MySQL), Finnish Industry Investment Ltd. a iných súkromných investorov. Spoločnosť sa zameriava na vývoj a poskytovanie unikátnych, komunitou poháňaných nástrojov, ktoré zvýšia dôveru na webe.

Ako to vyzerá?

Príkladom môže byť vyhľadávanie lacných hodiniek, kde nájdeme pozitívne aj negatívne hodnotenia zároveň.

WOT add-on vám za klikateľnou adresou nájdeného záznamu pridá viditeľný farebný kruh, ktorý môže mať niekoľko odtieňov červenej, žltej a zelenej. Ak podržíte myš dlhšie na kruhu, objavia sa vám kategórie, v ktorých stránka získala hodnotenie.

Kategórie hodnotenia sú 4:

1. Dôveryhodnosť
2. Spoľahlivosť predajcu
3. Súkromie
4. Bezpečnosť detí

Každú kategóriu môžete hodnotiť zvlášť rôznym počtom panáčikov, resp. škály farieb (všimli ste si? Dbali na prístupnosť aplikácie aj pre znevýhodnených používateľov, ktorí sú farboslepí.). Reputácia tránky môže byť v danej kategórii výborná, dobrá, neuspokojivá, slabá a veľmi slabá

A čo ak sa dostanete na nedôveryhodný web z iného zdroju, ako je vyhľadávač (priamym odkazom z emailu), resp. si nevšimnete červený kruh a kliknete na link?

Toto:

WOT vás jasne varuje, že daná stránka má slabé hodnotenie a nie je dôveryhodná. Môžete okno s webovou stránkou zavrieť, navštíviť stránku aj napriek varovaniu, pridať si ju do svojho zoznamu dôveryhodných stránok alebo sa najprv pozriete na detaily hodnotenia. WOT Reputation Scorecard vám ukáže zahmlenú stránku, jej popis (využívajú sa zväčša metatagy z kódu), rating a taktiež komentáre používateľov.

Štatistiky na záver

Nasledujúci graf ukazuje nárast počtu komentárov k hodnotením stránkam cez WOT. Časová os, ktorá nie je znázornená má rozpätie od apríla 2008 až do mája 2010.

Celkovo od založenia WOT (rok 2008) bolo vytvorených viac ako 7,8 miliónov komentárov. Z toho 7,3 milióna bolo negatívnych. Je zjavné, že nástroj je reálne využívaný na účel upozornenia na nedôveryhodné zdroje a stránky. Pri obrovskom množstve prehliadnutých webových stránok by bolo neefektívne poukazovať aj na tie, ktoré sú kredibilné a bezpečné. Z negatívneho hľadiska je najčastejšie komentovaná kategória bezpečnosti detí. Tento aspekt stránok je veľmi dôležitý, pretože deti sú najčastejšími obeťami zneužitia a je potrebné ich ochrániť od škodlivého a ich veku neprístupného obsahu.

Na záver

Aktivita používateľov, ktorí hodnotili web stránku cez WOT za poslednú hodinu (dátum a čas vytvorenia screenshotu: 25.máj 2010, 22:43:01).

Kredibilita v kontexte informačnej architektúry

Hneď v prvom príspevku tohto blogu som spomenula, že informačnú architektúru tvoria 4 základné atribúty: prístupnosť, použiteľnosť, nájditeľnosť a kredibilita.
Každé úspešné webové sídlo by malo dodržiavať jednotlivé odporúčania týkajúce sa týchto atribútov. A to z toho dôvodu, aby bolo ľahko nájditeľné (súvisí so SEO). Ak ho už používateľ navštívil, je potrebné, aby bolo prístupné (používateľ môže byť napr. zrakovo znevýhodnený). Použiteľnosť zaručí, že keď už sa na sídlo dostal, bude sa na ňom jednoducho, logicky a efektívne pohybovať. A napokon sídlo musí pôsobiť dôveryhodne, aby sa používateľ na ňom nebál vykonávať úlohy a s radosťou sa k nemu opäť vrátil.

Vytvorila som názornú schému (kliknite na obrázok pre zväčšnie), ktorá zahŕňa hlavné osobnosti a niekoľko kľúčových slov ku každému atribútu. Schéma naznačuje, že všetky atribúty sú navzájom prepojené. Nie je možné zamerať sa pri tvorbe webu iba na jeden atribút a ostatné potlačiť. Rozvinúť treba všetky rovnakou mierou, aby bol daný web úspešný.

Nájditeľnosť

Peter Morville je odborník na oblasť vyhľadávania a nájditeľnosti. Získal titul v oblasti knižničnej a informačnej vedy na Michiganskej univerzite. Napísal knihy ako Search Patterns, Ambient Findability a je spoluautorom biblie informačnej architektúry - IA for the WWW. Založil a v minulosti bol prezidentom IA inštitútu. Momentálne vedie konzultačnú firmu Semantic Studios, kde rieši problematiku IA, používateľskej skúsenosti a nájditeľnosti. Pomáha svojim klientom po celom svete vytvárať lepšie webové stránky, intranety a interaktívne produkty a služby. Bloguje na Findability.org.

Je to kvalitatívny atribút webových stránok, ktorý znamená to, že sme lokalizovateľní. Na nájditeľnosť vplýva viacero faktorov, ktoré treba brať do úvahy pri návrhu informačného systému:

• informačná architektúra ako štrukturálny a sémantický dizajn informačných systémov,
• dizajn interakcie používateľa s informačným systémom vychádzajúci z analýzy správania používateľa,
• organizácia obsahu,
• optimalizácia webovských stránok pre prieskumové stroje,
• dizajn vychádzajúci zo skúsenosti používateľa (user experience design),
• sémantický web.

Nájditeľnosť ovplyvňuje doména stránok, metaprvky ako aj samotný obsah stránok (tzv. on-page faktory). Off-page faktory, čiže hyperlinky (tie, ktorými odkazujeme my na iné sídla a tie, ktoré z iných sídiel odkazujú na nás) taktiež do veľkej miery ovplyvňujú našu pozíciu vo vyhľadávacích nástrojoch.

Prístupnosť

Prístupné stránky rešpektujú používateľa, jeho technické vybavenie, zdravotné dispozície, vedomosti, skúsenosti a vzdelanie. Znevýhodneným používateľom nie je len zrakovo postihnutý človek, starší človek so slabšou jemnou motorikou a pod., ale aj robot vyhľadávacieho nástroja, ktorý je taktiež "slepý" (potrebuje k obrázkom textovú alternatívu, nazaujíma ho grafika, presúva sa len cez hypertextové odkazy a pod.).

V súčasnosti platia smernice pre budovanie bezbariérového webu - Web Content Accessibility Guidelines 1.0 a 2.0 , ako W3C Recommendation z piateho mája 1999. Nájdeme tu 14 pravidiel (všeobecných zásad) dizajnu prístupných webových stránok.
Smernice riešia:

• dostupnosť a čitatelnosť obsahu,
• riadenie používateľom,
• zrozumitelnosť a prehľadnosť informácií,
• navigáciu a ovládanie,
• sémantiku a štruktúru kódu.

V roku 2006 NR SR schválila zákon č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo výnos č. 1706/M-2006 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorý obsahuje aj štandardy prístupnosti vychádzajúce z odporúčaní WCAG 1.0 v sekcii o prístupnosti webových stránok (str. 4 a 5).

Ako hovorí Prof. Makulová vo svojom článku o Problematike prístupnosti - na Slovensku treba vyzdvihnúť aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska týkajúch sa prístupnosti webu prostredníctvom projektov Blind Friendly Web a projekt Robme weby lepšie.

Použiteľnosť

Najväčším "guru" v tejto oblasti je Jakob Nielsen, ktorý vedie blog s názvom UseIt. Je autorom niekoľkých kníh a výskumov v oblasti použiteľnosti webových stránok. Titul PhD. získal na Dánskej univerzite v Kodani v oblasti HCI (human=computer interaction).

Použiteľnosť je kvalitatívny atribút. Určuje ako ľahko sa na webových stránkach používateľ orientuje, ako rýchlo pochopí ich usporiadanie a ovládanie a aký zážitok si z nich odnesie. Jakob Nielsen prisudzuje používateľnosti týchto päť kvalitatívnych komponentov :

1. Naučiteľnosť - používateľ rýchlo pochopí a dokáže používať web.
2. Efektívnosť – ako sa používateľ naučí ovládať stránku, ako rýchlo splní požadované úlohy.
3. Zapamätovateľnosť - používateľ si zapamätá usporiadanie a ovládanie webu.
4. Chybovosť - používateľ robí minimum závažných chýb a z každej chyby sa rýchlo spamätá.
5. Spokojnosť - používanie webu prináša používateľovi príjemný zážitok.

Pre jednoduchú orientáciu na webe je potrebná efektívna navigácia, ktorá musí byť jednoduchá, intuitívna a konzistentná. Pomáha zistiť, kde sa nachádzame v rámci webového sídla (odkiaľ sme prišli, kde sme a kam môžeme ísť).

Kredibilita

Kredibilitu na tomto mieste už nebudem opisovať, pretože by som sa opakovala. Pripomeniem len, že je to kvalitatívny atribút webového sídla (tak ako aj ostatné atribúty, ako ste si mohli všimnúť) a môžeme ju definovať ako dôveryhodnosť. Ide o subjektívne vnímanú kvalitu. Nie je to teda objektívna vlastnosť webovskej stránky. Dôveryhodnosť je vnímaná zo subjektívneho hľadiska používateľa. V tejto súvislosti možno hovoriť o percepcii kredibility na základe zhodnocovania viacerých aspektov :

• spoľahlivosť (trustworthiness),
• odbornosť (expertise).

Pre viac informácií odporúčam pozrieť si nasledovné príspevky:

• o pánovi B.J.Foggovi
• kredibilita ako kvalita
• spoľahlivosť a odbornosť
• význačnosť a interpretácia
• a viac o amaterizme, komerčných implikáciách, reálnom zázemí, aktuálnosti a pod. sa dozviete z výstupu výskumu "What makes web sites credible?"

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

B.J. Fogg ako jeden z desiatich nových guru-ov

Magazín Fortune (CNN Money) vyhlásila novú generáciu expertov manažmentu, ktorí menia chápanie a chod biznisu.

Túto informáciu dávam do pozornosti práve preto, lebo jedným z týchto ľudí je aj najväčší expert v oblasto kredibility informácií na internete.

B.J. Fogg

Zakladateľ a riaditeľ, Persuasive Technology Lab, Stanford Univ., Palo Alto
Jeho idea: Mobilné technológie budú prostriedkom a najsilnejším spôsobom, ako ovplyvniť spotrebiteľa v najbližších 15 rokoch.
Klienti: Procter & Gamble, Nike, AARP


Keď B.J. Fogg začal študovať v roku 1992 vplyv technológií na správanie človeka, čelil nezáujmu voči jeho nápadom. No dnes je jedným z najvyhľadávanejších mysliteľov v Silicon Valley.
V jeho laboratóriu na Stanforde spolu s ostatnými odborníkmi skúmajú, ako webové stránky a ich dizajn pre mobilné zariadenia ovplyvňujú zákazníkov. Aplikuje svoje zistenia na firmy ako e-Bay (kde pracuje na zlepšení služieb zákazníkom) a Nike (kde pomáhal zjedodušiť ich športovú líniu) a zároveň zasväcuje do tajov svojich myšlienok aj študentov Stanfordu.

V jednom zo svojich kurzov na Facebooku, sú študenti vyzvaní vytvoriť aplikáciu, ktorá o niečom presvedčí ostatných používateľov na akomkoľvek populárnom webe. Okrem tohto v Stanfordskom laboratóriu skúmajú vytváranie zdravotných návykov na internete, automatické zmeny správania, presviečanie ľudí cez mobilné telefóny a vo veľkej miere aj psychológiu Facebooku.


V predošlých článkoch som často vychádzala z jeho tórií kredibility (Kredibilita ako spoľahlivosť a odbornosť, Teória význačnosti a interpretácie, ), popísala Smernice pre kredibilitu na webe a ukázala vám výsledky jedného z jeho prieskumov („Čo robí stránku kredibilnou?“).
















-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výťah z výskumu „What makes web sites credible?“

Výskumníci Fogg, Marshall, Laraki, Osipovich, Varma, Fang, Paul, Rangnekar, Shon, Swani a Treinen na Stanfordskej univerzite v Kalifornii zahájili v roku 2001 výskum, ktorý sa zaoberal otázkou „Čo robí stránku kredibilnou?“ (Fogg, 2001). Bola to rozsiahla kvantitatívna štúdia, v ktorej sa zúčastnilo vyše 1400 respondentov. V zastúpení boli obe pohlavia, rôzne vekové skupiny, polovica bola z USA a druhá polovica z Fínska, rôzne vzdelanostné úrovne, rôzna výška príjmov, rôzny stupeň skúseností s internetom, minimálne jeden nákup cez internet a priemerný čas strávený na internete bol 14 hodín týždenne.
Výskumníci (Fogg, 2001) vytvorili škálu siedmych kategórií, ktoré obsahovali niekoľko faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú vnímanie kredibility na webovom sídle.

Prvou kategóriou je „reálne zázemie organizácie“ – patrí sem napr. uvedenie fyzickej adresy firmy alebo inštitúcie, telefónny, emailový kontakt, fotky autorov webu, členov organizácie, ich krátka biografia a pod. Ak sídlo nie je anonymné, ale naopak, poskytuje veľa informácií o svojich tvorcovh, zvyšuje to kredibilitu.

Druhou kategóriou je „jednoduché používanie sídla“ – sídlo napr. ponúka možnosť vyhľadávania v archíve článkov, má profesionálny vzhľad, je nadizajnované zrozumiteľne a zmysluplne, súbory sa nesťahujú dlho, nie je potrebné inštalovať neznáme softvéry a navigácia je logická. Pokiaľ sídlo tieto predpoklady nespĺňa, používateľ ho označí za nedôveryhodné a už sa naňho nevráti.

Treťou kategóriou je „odbornosť“ – sídlo je uznávané inými spoločnosťami a organizáciami, pri článkoch je uvedený titul alebo pracovné zázemie autora, pod článkami sú uvedené zdroje a citácie, stránku je možné ohodnotiť, sídlo uvádza ceny, ktoré vyhralo a pod.

Štvrtou kategóriou je „spoľahlivosť“ – sídlo je prelinkované s iným, o ktorom si používateľ myslí, že je dôveryhodné, sídlo disponuje dokumentom o zásadách písania a publikovania obsahu, obsahuje linky na vonkajšie materiály a zdroje, predstavuje neziskovú organizáciu, končí doménou .org a pod. Spoľahlivosť sa zvyšuje aj vtedy, ak je sídlo odporučené niekým známym.

Piatou kategóriou je „personalizácia“ – ak stránka rozozná, že daný používateľ ju už niekedy navštívil a na základe cookies sa mu prispôsobí podľa krokov, ktoré vykonal v minulosti, zvyšuje to v očiach používateľa kredibilitu. Taktiež ak používateľ dostane email s potvrdením transakcie, ktorú vykonal, alebo ak stránka vyžaduje vytvorenie prihlasovacieho konta, to všetko zvyšuje dôveryhodnosť sídla.

Šiestou kategóriou sú „komerčné implikácie“ – sídlo je propagované v rádiu alebo televízii, sídlo je navrhnuté pre nákup a finančné transakcie, obsahuje jednu alebo viacero reklám, stránka automaticky otvára nové okno s reklamou, reklamu je zložité odlíšiť od ostatného textu a pod. Niektoré faktory tejto kategórie dokážu silno znížiť kredibilitu sídla.

Poslednou kategóriou je „amaterizmus“ – či bola stránka aktualizovaná od poslednej návštevy používateľa, či sídlo poskytuje možnosť zmeny jazyka, či je sídlo malé alebo veľké, či je podporované iným, veľkým sídlom, či meno spoločnosti zodpovedá názvu v URL adrese, či sa na sídle nachádzajú typografické chyby, či sú všetky odkazy funkčné, ako často sa obsah aktualizuje a pod. Tu je potrebné sa vyvarovať akýmkoľvek chybám a nepodceňovať detaily, lebo aj tie najmenšie dokážu používateľa odradiť a znížiť týmdôveryhodnosť v dané sídlo.

V nasledujúcom obrázku č.1 sú zhrnuté všetky kategórie faktorov, ktoré vplývajú na kredibilitu webového sídla. V záporných hodnotách sú faktory, ktoré ju znižujú a v kladných sú tie, ktoré ju zvyšujú.

Obr. č.1 : Ako vplývajú kategórie faktorov na kredibilitu (Fogg, 2001) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)



-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bibliografické odkazy:
FOGG, B.J., et al. 2001. What makes websites credible? : A report on a Large Quantitative Study [online]. [cit. 2008-11-21]. Dostupné na internete: http://captology.stanford.edu/pdf/p61-fogg.pdf.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výťah z výskumu „Experts vs. Online Consumers“

V štúdii „Experts vs. Online Consumers – A Comparative Credibility Study of Health and Finance Web Sites“ (Stanford, 2002) bolo vyzvaných 15 expertov z oblasti zdravia a financií, aby ohodnotili kredibilitu niekoľkých webových stránok zo svojho odboru. Celkovo 8 expertov z oblasti zdravia a 7 z oblasti financií navštívilo 10 lekárskych webových sídiel a 10 finančných. Mali ohodnotiť kredibilitu sídiel zo svojho odboru bodmi od 1 do 10 a taktiež napísať slovné hodnotenie ku každému sídlu. Cieľom bolo zistiť, či bežní používateľ vie určiť dôležité faktory dôveryhodnosti daného sídla a či sa tieto faktory líšia od tých, ktorým dávajú prednosť experti. Výskumníci sa chceli pozrieť na kredibilitu iným uhlom. Nezisťovali, ako posudzujú používatelia kredibilitu, ale to, či ich posudok je správny alebo nie. A ak nie, tak prečo.


Výber webových sídiel a expertov
Vedci (Stanford, 2002) sa snažili vybrať rôzne typy sídiel v danej oblasti. Vždy boli orientované na zákazníka, čitateľa a používateľa. Líšili sa napr. tým, že firma, resp. inštitúcia pôsobila len na internete alebo naopak, existovala aj fyzicky. Preferované boli sídla so všeobecným zameraním, ale zaradené bolo aj špecifické (napr. s témou rakoviny pľúc). Úplne vyňaté boli sídla, ktoré mali časť obsahu prístupnú len po zaplatení istého poplatku. Zahrnutých bolo niekoľko sídiel, ktoré si vyžadovali vytvorenie prihlasovacieho mena a hesla. Výskumníci sa snažili vybrať sídla s rôznou potenciálnou hodnotou dôveryhodnosti. Nevybrali len samé najlepšie sídla, ale naopak, práve tie, ktoré sa zdajú byť menej kredibilné, aby sa na základe komentárov dozvedeli, v čom to v skutočnosti spočíva. Na základe životopisov a odborných skúseností vybrali vzorku expertov. Snažili sa, aby vzorka bola pestrá aj po geografickej stránke, čiže zahrnuli viacero štátov USA. Z finančného okruhu bolo vybratých aj viacero ľudí s rôznymi akademickými a obchodnými skúsenosťami, ako napr. profesor, žurnalista, finančný riaditeľ a priemyselný analytik.

Priebeh výskumu
Kontaktovaní boli najprv emailom a potom aj telefonicky. Výskumné úlohy prebiehali online, prostredníctvom webových stránok – jedna pre finančníkov a druhá pre expertov z oblasti lekárskych informácií. Vždy porovnávali dvojicu stránok. Nemohli prejsť na ďalšiu dvojicu, kým nedokončili vyhodnotenie tej aktuálnej. Najprv posudzovali stránky experti v dvoch spomínaných oblastiach a na základe toho sa vytvoril model, ktorý bolo možné aplikovať aj na webové sídla iných odborov (Stanford, 2002). Následne veľké množstvo bežných používateľov ohodnotilo rovnakých 10 webových sídiel a úlohou vedcov bolo zistiť prečo a kde robia pri hodnotení kredibility chyby. Vytvorilo sa desať hlavných kategórií, ktoré mali respondenti komentovať. Kategórie boli: reklama, motív spoločnosti, vzhľad sídla, informačné predsudky, informačný dizajn, informačné zameranie, informačná presnosť, informačné zdroje, meno a reputácia a napokon štýl písania.


Výsledky výskumu
Na základe analýzy dát z výskumu boli vyvodené nasledovné tabuľky (tab. č.1 a č.2), ktoré ukazujú do akej miery sa experti verzus laici venujú danej kategórii pri hodnotení kredibility webového sídla.

Tab. č.1: Kategórie ovplyvňujúce kredibilitu – lekárske informácie (Stanford, 2002) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)



Tab. č.2: Kategórie ovplyvňujúce kredibilitu – finančné informácie (Stanford, 2002) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)



Z tabuliek (Stanford, 2002) vidno, že experti lekárskych a finančných informáci, aj laici majú úplne odlišné ponímanie kredibility. Zatiaľ čo pre expertov lekárskych informácií je dôležité meno a reputácia sídla a informačné zdroje, pre expertov z finančnej oblasti sú zdroje informácií na poslednom mieste a meno a reputácia sa nachádza v strede hodnotiaceho rebríčka. Najvyššie hodnotené je pre nich informačné zameranie sídla a motív spoločnosti. Prekvapivo – reklama je na vyššom mieste u lekárskych expertov ako finančných. Čo sa týka laikov, ak ide o webové sídla s lekárskym zameraním, najdôležitejší je vzhľad sídla, informačné zameranie a informačný dizajn. Najmenej ich zaujíma štýl písania a informačné zdroje. Pri skúmaní webových sídiel s finančnými informáciami, najviac laikov zaujal opäť vzhľad sídla a informačný dizajn. Najmenej informačné zdroje a informačné predsudky. Výsledky laikov medzi sebou sa líšili len veľmi málo, boli takmer rovnaké, ale výsledky expertov jednotlivých odborov sa odlišovali vo veľkej miere. Ak porovnáme expertov a laikov v danom odbore, viac sa zhodovali ich názory na webové sídla s finančnými informáciami.
Predpokladaná hypotéza toho, že experti sa budú viac zameriavať na obsahovú a informačnú stránku sídla a laici skôr na vzhľadovú sa potvrdila. Experti z lekárskej oblasti prikladali oveľa väčší dôraz na zdroje informácií a reputáciu danej stránky, autora alebo inštitúcie ako sa predpokladalo. Viac ako 50 % laikov dôveruje stránkam, ktoré majú krajšiu grafiku, layout, dobrú typografiu a farebnú schému (Stanford, 2002).

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bibliografické odkazy:
STANFORD , Julliane, et al. 2002. Experts vs. Online Consumers: A Comparative Credibility Study of Health and Finance Web Sites. In Consumer Web Watch Research Report [online]. 2002. [cit. 2009-02-07]. Dostupné na internete: http://www.consumerwebwatch.org/dynamic/web-credibility-reports-experts-vs-online.cfm.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výťah z výskumu Online Health Search 2006

Výskum Online Health Search sa konal v roku 2006 a odvtedy sa podobný výskum s rovnako veľkou vzorkou a záberom neuskutočnil. Prebiehal pod záštitou projektu Pew Internet & American Life Project, ktorý je neziskovou iniciatívou Pew Research Centra a je dotovaný Pew Charitable Trusts. Cieľom celého projektu bolo preskúmať sociálny vplyv internetu (Fox, 2006). Projekt je nezaujatý a neobhajuje žiadne politické názory. Online Health Search sa konkrétne zaoberal tým, ako sa správajú internetoví používatelia pri vyhľadávaní lekárskych informácií online.


Health seekers
Vo výskume (Fox, 2006) sa používa termín “health seekers”, čo by sme mohli voľne preložiť ako hľadači zdravia. Výskum pod týmto slovným spojením myslí používateľov internetu, ktorí vyhľadávajú online informácie o lekárskych, zdravotníckych témach. Zahŕňajú sa sem rovnako zákazníci, opatrovatelia ako aj e-pacienti.
113 miliónov používateľov internetu vyhľadáva lekárske informácie online. Osemdesiat percent amerických používateľov internetu vyhľadávalo informácie aspoň o jednej väčšej lekárskej téme online, takisto ako to bolo v roku 2002 a 2004. Jedná sa o amerických občanov starších ako 18 rokov, ktorí využívajú internet aj na vyhľadávanie lekárskych informácií. Skupiny ľudí, ktorí viac vyhľadávajú lekárske informácie online ako ostatní sú: ženy, používatelia internetu mladší ako 65 rokov, ľudia s vysokoškolským diplomom, tí, ktorí majú bohatšie skúsenosti s internetom, a samozrejme tí, ktorí majú prístup k internetu. Ľudia, ktorí v priebehu posledného roka navštívili lekára majú väčšiu tendenciu vyhľadávať lekárske informácie na internete ako tí, ktorí u lekára neboli. Pomer je 84% k 66%.
Podľa výskumu (Fox, 2006) 7% „health seekerov“, čiže asi 8 miliónov dospelých vyhľadáva lekárske témy pravidelne, či už ide o platenie účtov za lieky online, čítanie blogov alebo vyhľadávanie telefónnych čísel a adries lekárov a nemocníc.
Z nasledujúcej tabuľky (Tab. č.1) vyplýva, že lekárske informácie vyhľadávajú viac ženy ako muži. Čo sa týka veku, rozdiely nie sú veľmi veľké. Veľké množstvo používateľov je v každej vekovej skupine, jediný výkyv je u osôb nad 65 rokov. Ich informačná gramotnosť zrejme nie je až na takej úrovni ako u mladších ľudí. Čo sa týka vzdelania, je evidentné, že čím vyššie vzdelanie človek má, tým viac vyhľadáva lekárske informácie online. Zrejme kvôli rýchlosti spojenia a kapacity dát, ktoré je možné downloadovať je viac „health seekerov“, ktorí majú modemové alebo káblové pripojenie.

Tab. č.1: Demografické rozloženie respondentov (Fox, 2006) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)



Najvyhľadávanejšie lekárske témy a témy týkajúce sa zdravia
Osemdesiat percent internetových používateľov (Fox, 2006), ktorí vyhľadávajú lekárske informácie online sa zaujímajú o sedemnásť lekárskych tém alebo tém týkajúcich sa zdravia, ktoré špecifikoval výskum. Nachádzajú sa v nasledujúcej tabuľke (tab. č.2). Čísla predstavujú percentuálne vyjadrenie záujmu danej demografickej skupiny o konkrétnu tému. Je zaujímavé porovnávať ktoré skupiny používateľov sa ktorým témam venujú najviac.

Tab. č.2: Najvyhľadávanejšie lekárske témy (Fox, 2006) (kliknite na obrázok pre zväčšenie)



Typické vyhľadávanie lekárskych informácií
Keď je niekto chorý alebo má zdravotné problémy, často sa stáva, že priatelia alebo rodina danej osoby vyhľadáva lekárske informácie. Až 48 percent (Fox, 2006) používateľov internetu pri poslednom získavaní lekárskych informácií online vyhľadávalo informácie pre iných. Osem percent tvrdí, že vyhľadané informácie boli určené pre nich aj pre ich známych zároveň. Tridsaťšesť percent vyhľadávalo len pre vlastné účely a osem percent respondentov si nepamätá pre koho boli vyhľadané informácie určené.
Ďalším zaujímavým zistením je, že rodičia sú viac náchylní hľadať lekárske informácie pre iných ako nerodičia. 54% „health seekerov“ s deťmi pod 18 rokov vyhľadávalo pre niekoho iného v porovnaní s 44% používateľov, ktorí deti nemajú.
Veľká väčšina používateľov navštívi dve a viac stránok, na ktorých sa nachádzajú lekárske informácie. 22% používateľov navštívi len jednu stránku. 40% navštívi 2 alebo tri stránky, 21% navštívi 3 až 4 stránky, 8% navštívi 6 až 10 stránok a dve percentá navštívia 11 až 20 stránok. Jedno percento navštívi viac ako 20 stránok a šesť percent respondentov si to nepamätá alebo neodpovedali na otázku.
33% respondentov sa rozprávalo so svojim lekárom alebo inou osobou z medicínskej oblasti o výsledkoch svojho online vyhľadávania. 66% nekonzultovalo o informáciách, ktoré našli na internete (Fox, 2006).

Vplyv vyhľadaných informácií
42% „health seekerov“ tvrdí, že lekárske informácie, ktoré naposledy našli na internete nemali žiaden vplyv na ich vlastnú zdravotnú starostlivosť alebo starostlivosť, ktorú poskytujú iným. Jedenásť percent sa vyjadrilo, že informácie, ktoré našli mali na nich veľký vplyv.

Prieskumový stroj verzus webové sídlo
Mladší „health seekeri“ majú väčšiu tendenciu začať vyhľadávať v prieskumových strojoch ako staršie vekové skupiny, ktoré navštívia webové sídlo s lekárskym zameraním. 74% respondentov vo veku 18-29 začalo požiadavkou v prieskumovom stroji v porovnaní s e-pacientmi vo veku 30-49 rokov (65%).
66% používateľov začína svoj dotaz vo všeobecnom vyhľadávači ako napríklad Google alebo Yahoo. 27% používateľov tvrdí, že začali stránkou s lekárskym alebo zdravotníckym obsahom. Tri percentá používateľov začali inou cestou. Päť percent si už nepamätá, ako začínali svoje dotazy alebo na otázku neodpovedali (Fox, 2006).

Informačná kvalita
Pew Internet & American Life Project spolupracoval s Medical Library Association na vypracovávaní otázok týkajúcich sa informačnej kvality zdrojov a vyhľadávania.
Zistilo sa, že len jedna štvrtina používateľov pozorne nasledovala pokyny a odporúčania prieskumového protokolu, ktorý odporúčajú lekárski knihovníci. Medzi odporúčania patrí napríklad to, že si treba skontrolovať zdroj a dátum informácie, ktorú sme našli na internete. Štvrtina používateľov si zdroj a dátum kontrolovala viac ako často, polovica len niekedy, takmer nikdy alebo vôbec.
Najzaujímavejšie zistenia výskumu Online Health Search (Fox, 2006):
- osem z desiatich internetových používateľov vyhľadáva lekárske informácie,
- osem miliónov amerických dospelých ľudí vyhľadáva lekárske informácie na internete pravidelne,
- 66% používateľov začína svoj dotaz v prieskumovom stroji a 27% začína návštevou stránky s lekárskymi informáciami,
- 72% používateľov navštívilo dve a viac stránok počas svojho posledného vyhľadávania lekárskych informácií,
- 48% používateľov vyhľadáva informácie o zdraví pre niekoho iného,
- iba 15% používateľov tvrdí, že „vždy“ kontrolujú zdroj a dátum lekárskej informácie, ktorú vyhľadali, ďalších 10% to robí „väčšinou“ a tri štvrtiny to robia len „niekedy“ alebo „takmer nikdy“ (Fox, 2006).

Z výskumu vyplýva, že veľké percento ľudí sa zaujíma o lekárske informácie a zároveň ich vyhľadáva na internete. Starší ľudia vyhľadávajú hlavne tak, že hneď navštívia stránku s lekárskym obsahom a mladší zas uprednostnia prieskumové stroje. Dôvodom je zrejme to, že staršie generácie majú menej informácií o tom, ako sa vyhľadáva na internete, stránky zrejme niekde videli, čítali alebo počuli o nich. Zarážajúce je zistenie, že veľké množstvo používateľov nedáva veľký dôraz na kvalitu zdrojov. Neuvedomujú si, že nie všetko, čo sa nachádza na internete je dôveryhodné. A ak ide o tému akou je zdravie, mal by byť na to kladený väčší dôraz.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bibliografické odkazy:
FOX, Susannah. 2006. Online Health Search 2006: Most internet users start at a search engine when looking for health information online. Very few check the source and date of the information they find. [online]. [cit. 2009-02-08]. Dostupné na internete: http://www.pewinternet.org/PPF/r/190/report_display.asp.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kredibilita

         Každá webová stránka by mala spĺňať 4 základné atribúty: použiteľnosť, prístupnosť, vyhľadateľnosť a kredibilitu (Makulová, 2005).

         Slovo kredibilita má v slovenskom jazyku synonymum dôveryhodnosť, vierohodnosť alebo spoľahlivosť. Tak, ako je možné povedať, že daný časopis je spoľahlivý, lebo má vysoký punc kredibility, alebo, že dôveryhodný človek je spoľahlivý, môžeme povedať, že aj webovská stránka je kredibilná. Pozostáva z množstva informácií, na základe ktorých sa používateľ rozhodne udeliť jej určitý stupeň dôveryhodnosti.

         Podľa Matthewa Eastina (2001) je vo výsledkoch porovnávania kredibility medzi televíziou a tlačou na vrcholku televízia. Tej dôverujú ľudia viac ako novinám, či časopisom. Internet ako nové médium, ktoré sa neustále rozvíja má rôzne vnímanie kredibility. Nedá sa tak ľahko porovnovať s ostatnými médiami, pretože každá stránka je iná a vytvára iný pocit dôveryhodnosti, spoľahlivosti a odbornosti.

         Internet ako taký nespadá pod žiadnu formu vlády alebo ministerstva. V posledných rokoch sa vytvorili štandardy pre prístupnosť (accessibility), ktoré sú platné pre všetky webovské sídla, s akýmkoľvek zameraním a obsahom. No kredibilitu si vytvárajú jednotlivé inštitúcie sami, pretože každá sféra má určité odlišnosti v ponímaní dôveryhodnosti.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroje:

MAKULOVÁ, Soňa. 2005. Hodnotenie webových stránok. Ikaros [online]. 2005, roč. 9, č. 11 [cit. 2008-11-21]. Dostupné na internete: . URN-NBN:cz-ik2036. ISSN 1212-5075

EASTIN, Matthew S. 2001. Credibility Assessments of Online Health Information: The Effects of Source Expertise and Knowledge. Journal of Computer-Mediated Communication [online]. 2001, roč. 6, č.4 [cit. 2008-11-21]. Dostupné na internete: <>.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------