Kvalita nad kvantitu - hovorí Gerry McGovern

Gerry McGover, popredný odborník v oblasti informačnej architektúry, v najnovšom článku svojho e-týždenníka New Thinking píše o tom, čo nám finančná kríza priniesla v oblasti informácií a o tom, v čom spočíva problém informačnej krízy.

Tvrdí, že mnohonásobný nárast množstva informácií na internete nevedie k lepším rozhodovacím procesom.
V predošlej finančnej kríze, na začiatku 20.-teho storočia, sme lepšie pochopili ako systém funguje. Dnes sa globálny finančný systém stal natoľko komplexným, že už nikto nemá prehľad o tom, ako to vlastne funguje. V roku 1907 J.P.Morgan a jeho muži mali priamy prístup ku knihám o takmer každej problematickej inštitúcii, čo im len zľahka dovoľovalo odhadnúť ich hodnotu (z knihy The panic of 1907, R.Bruner, S.Carr). Dnes je to úplne inak. Máme neuveriteľnú moc zhromažďovať, vytvárať a distribuovať nespočítateľné množstvo informácií. Stephen Spinelli Jr., prezident Univerzity vo Philadelphii v roku 2009 napísal: "Nikto nevie ako efektívne riadiť a rozlišovať hodnotu a komplexnosťtýchto informácií".

Na základe niekoľkých prieskumov môžeme povedať, že je to problém starších ľudí. Tí mladí (pod 30 rokov) si s tým vedia do určitej miery pomôcť. Skúsenejší vedia efektívne vyhľadávať a sú veľmi netrpezliví. Nie sú otrokmi systému, ale jeho pánmi. Pokiaľ na istom mieste nenájdu okamžite to, čo hľadajú, strácajú záujem a lokáciu hneď opúšťajú, skúšajú to inde. Tiež nie príliš dlho.

Štúdia Associated Press v roku 2008 testovala mladých ľudí pri vyhľadávaní a prezeraní spravodajských informácií na internete. Respondenti prejavovali známky únavy z množstva informácií, informačné preťaženie ich oslabovalo. Niektorí boli natoľko zaplavení a premožení informáciami, že už ani nevedeli, čo majú robiť.

Tzv. technologickí utopisti tvrdia, že problém nie je v množstve informácií. To, čo potrebujeme, sú lepšie filtre, lepšie spôsoby vyhľadávania. Je to ako povedať, že potrebujeme lepšiu alternatívu pre ropu. Áno, to je pravda, ale momentálne túto alternatívu nemáme plne k dispozícii. A zároveň nemôžeme len tak sedieť a čakať, kým tie dokonalé filtre prídu.

Ďalším problémom popri filtrovaní je nízka kvalita informácií. Informácie sú neaktuálne, nesprávne a je ťažké ich oddeliť od dobrých. Ako to odfiltrovať? Ako odfiltrovať informácie, ktoré sú zle napísané a mätúce? Ak sú informácie zle organizované a nemajú metadáta, ako to odfiltrujeme? Filtre nie sú magické.

Ako hovorí Gerry McGovern v závere svojho článku, dnes je oveľa väčšia potreba profesionálnych editorov a knihovníkov. Ľudí, ktorí dokážu udržiavať kvalitu obsahových štandardov. Ľudí, ktorí vedia organizovať a štruktúrovať informácie na webových sídlach. Pokiaľ ide o informácie, musíme sa naozaj starať o ich kvalitu a nie kvantitu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spracované podľa:
MCGOVER, Gerry. 2010. What financial crises teaches us about information. In New Thinking [online], November 22, 2010 [cit. 2010-11-21]. Dostupné na internete: <http://www.gerrymcgovern.com/nt/2010/nt-2010-11-22-Financial-crises.htm>.

Kredibilita ako kvalita

         Kredibilitu by sme mohli prirovnať ku kvalite. Kvalitné webovské sídlo zvyšuje dôveryhodnosť. Kvalitu informačného zdroja ovplyvňuje viacero faktorov. Sú rozdelené do troch skupín: Kontextuálne faktory, obsah a formát (Bioma, 2002). 

         Do kontextuálnych faktorov sa radí rozsah a predpokladané publikum, t.j. predmetový záber zdroja a či je záber relevantný k predpokladanému publiku. Dalším faktorom v tejto kategórii je autorita a reputácia zdroja informácií a taktiež autora, resp. organizácie. Tretím kontextuálnym faktorom je porovnanie informačného zdroja s inými, podobnými zdrojmi, sídlami. 

         Do kategórie obsahu sa radia faktory pokrytia – či je zdroj úplný, aká je jeho retrospektíva a či odkazuje aj na iné, externé zdroje s podobným zameraním. Do obsahu patrí aj presnosť – či je informácia presná, či prešla kontrolou, či je možné na stránke reagovať v prípade nájdenia chyby alebo nesprávnosti informácie, či sa na stránke nachádzajú štylistické, gramatické chyby a či je prezentovaná dostatočne odborne a zároveň zrozumiteľne. V kategórii obsahu sa nachádza aj faktor aktuálnosti informácií a pravidelnosti aktualizácie. 

         Posledná kategória zahŕňa faktory týkajúce sa formátu, čiže prístupnosť – dostupnosť servera, potreba špeciálnych softvérov alebo hardvérov, registrácia používateľa, jazykove mutácie, copyright a pod. ´Fformát tvorí aj dizajn a layout a jednoduchosť používania.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroj:

BIOME. 2002. Factors affecting the quality of an information source [online]. [cit. 2008-11-21]. Dostupné na internete: .

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kredibilita

         Každá webová stránka by mala spĺňať 4 základné atribúty: použiteľnosť, prístupnosť, vyhľadateľnosť a kredibilitu (Makulová, 2005).

         Slovo kredibilita má v slovenskom jazyku synonymum dôveryhodnosť, vierohodnosť alebo spoľahlivosť. Tak, ako je možné povedať, že daný časopis je spoľahlivý, lebo má vysoký punc kredibility, alebo, že dôveryhodný človek je spoľahlivý, môžeme povedať, že aj webovská stránka je kredibilná. Pozostáva z množstva informácií, na základe ktorých sa používateľ rozhodne udeliť jej určitý stupeň dôveryhodnosti.

         Podľa Matthewa Eastina (2001) je vo výsledkoch porovnávania kredibility medzi televíziou a tlačou na vrcholku televízia. Tej dôverujú ľudia viac ako novinám, či časopisom. Internet ako nové médium, ktoré sa neustále rozvíja má rôzne vnímanie kredibility. Nedá sa tak ľahko porovnovať s ostatnými médiami, pretože každá stránka je iná a vytvára iný pocit dôveryhodnosti, spoľahlivosti a odbornosti.

         Internet ako taký nespadá pod žiadnu formu vlády alebo ministerstva. V posledných rokoch sa vytvorili štandardy pre prístupnosť (accessibility), ktoré sú platné pre všetky webovské sídla, s akýmkoľvek zameraním a obsahom. No kredibilitu si vytvárajú jednotlivé inštitúcie sami, pretože každá sféra má určité odlišnosti v ponímaní dôveryhodnosti.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroje:

MAKULOVÁ, Soňa. 2005. Hodnotenie webových stránok. Ikaros [online]. 2005, roč. 9, č. 11 [cit. 2008-11-21]. Dostupné na internete: . URN-NBN:cz-ik2036. ISSN 1212-5075

EASTIN, Matthew S. 2001. Credibility Assessments of Online Health Information: The Effects of Source Expertise and Knowledge. Journal of Computer-Mediated Communication [online]. 2001, roč. 6, č.4 [cit. 2008-11-21]. Dostupné na internete: <>.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------