Myšlienková mapa "Kredibilita vo webovom prostredí" verzia beta

Prípravná fáza myšlienkovej mapy na tému Kredibilita vo webovom prostredí.
Všetky tipy, komentáre, poznámky a rady sú vítané.

Fun page Marka Zuckerberga hacknutá – čo sa naozaj stalo

Množstvo špekulácií sa vynorilo v okamihu, keď 26. januára 2011 bola hacknutá oficiálna fanúšikovská stránka Marka Zuckerberga, zakladateľa sociálnej siete Facebook. Vyše 500 komentárov a 1800 dvihnutých palcov podporili status, ktorý zanechali hackeri. Znel nasledovne:

„Nech  sa hackovanie začne: ak Facebook potrebuje peniaze, prečo ide do banky namiesto toho, aby nechal svojich používateľov investovať do Facebooku sociálnym spôsobom? Prečo by sa nemohol Facebook pretransformovať na „sociálny biznis“ tak, ako to popisuje Muhammad Yunus, držiteľ Nobelovej ceny? http://bit.ly/fs6rT3 Čo si myslíte? #hackercup2011“

Prvotné odhady

Spočiatku sa Facebook stránil akokoľvek komentovať situáciu, pretože to bolo zahanbujúce faux pas zo strany bezpečnosti sociálnej siete a ľudí, ktorí sú zodpovední za aktualizáciu stránky. Jedna zo špekulácií bola založená na tom, že Zuckerbergovi alebo jeho kolegovi heslo odcudzili, uhádli, prípadne ho odchytili príslušným nástrojom (ako napr. FireSheep) počas používania neeenkryptovaného free WiFi hotspotu.

Oficiálne vyhlásenia

Po týchto prvotných odhadoch sa oficiálne vyjadril Tím bezpečnosti Facebooku. Ryan McGeehan (manažér bezpečnostného tímu) vyhlásil, že Facebook objavil API (application programming interface) chybu, ktorá povoľuje neuatorizovaným stranám aktualizovať statusy verejných fanúšikovských stránok na Facebooku. Tento bug neumožňoval nič iné, zasiahnutých bolo len málo kont a v súčastnosti je už odstránený. To znamená, že žiadne informácie osobného charakteru neboli odcudzené, čo Facebooku veľmi zahralo do karát.

Následky

Nešlo teda o príbeh mladíka, ktorý sedí v kaviarni a neuvedomuje si, že ktokoľvek môže odchytiť jeho dáta. Taktiež nešlo o prípad, kedy mladý pracovník, ktorý administruje stránku s 2,8 miliónmi používateľov zvolil slabé heslo typu „heslo“. V podstate to nebola až taká úľava pre Facebook. Zraniteľnosť v kóde, ktorá sa prejavila v tomto prípade môže byť rozsiahlejšia. Je tu potenciálna hrozba phishingu, spamu či iných zlomyseľných útokov. Ďalším aspektom, ktorý ostáva otvorený, je fakt, že aj iné fanúšikovské stránky boli napadnuté. Facebook odmieta hovoriť o podobných prípadoch, nemenuje iné konkrétne stránky, no je zrejmé, že medzi poškodenými bolo viacero „vysoko-profilových“ kont. Fanúšikovská stránka Nicolasa Šarkózyho bola napadnutá podobným spôsobom. V statuse z 23. januára 2011bolo napísané, že sa rozhodol nevstúpiť do volebného procesu v roku 2012. Správa sa začala šíriť neuveriteľnou rýchlosťou a mnoho jeho prívržencov ostalo v šoku. Prezident v ďalšom statuse oznámil verejnosti, že predchádzajúca správa nebola pravdivá a že sa stal obeťou hackerov. Vtipne dodal, že asi preto, aby nezabudol, že žiaden systém nie je stopercentne spoľahlivý.

Facebook aj napriek domnienkam a otázkam nepotvrdil, či stránka francúzskeho prezidenta bola napadnutá prostredníctvom rovnakej API chyby. Taktiež oficiálne nepotvrdil, či ostatné napadnuté stránky boli informované o tom, že sa s ich kontom manipulovalo. Viedol by k rovnakej medializácii a okamžitému odstráneniu chyby rovnaký incident, no na inej, oveľa menej populárnej stránke?

Zdroje:

http://www.internetnews.com

http://www.esecurityplanet.com

http://www.zdnetasia.com

http://nakedsecurity.sophos.com

Tweet

Ľudia zhodnotia stránku 20-sekundovým pohľadom

Kanadská štúdia uverejnená v roku 2006 v časopise Behaviour and Information Technology (G. Lindgaard, G.J.Fernandes, C. Dudek, J. Brown) tvrdí, že väčšina používateľov si vytvára vzťah dôvery alebo nedôvery voči webovej stránke už v prvých 20-tich sekundách. Prvý pohľad na vizuál stránky, logo, nadpis, či obrázok vytvorí u používateľa názor, s ktorým sa ďalej díva na stránku. Na takéto rozhodnutie niekedy stačí len 50 milisekúnd pohľadu. Vedci ukazovali respondentom defilé stránok iba na niekoľko sekúnd a neskôr aj na dlhší časový úsek, kedy mohli používatelia preskúmať stránku podrobnejšie. V obidvoch prípadoch si vytvárali názor okamžite na začiatku a stáli si za ním takmer po celý čas.

Naše oči sú už vytrénované. Máme v mozgu zapísané akési pravidlá, podľa ktorých hodnotíme stránku. Ak napr. vyhľadávame niečo komerčné, či nie odborné, 60% vyhľádavania sa odohráva cez Google. Postupujeme link po linku, otvárame a zatvárame jednu stránku po druhej, až kým sa nám nejaká zapáči a nájdeme požadovanú informáciu. V priebehu niekoľkých minút prezrieme aj 20 stránok, ktoré odvrhneme na základe prvého pohľadu.

Tento efekt psychológovia nazývajú "halo efekt". Ak sa totiž používateľovi stránka na prvý pohľad zapáčila (stačí príjemný, profesionálny vzhľad, či atraktívny obrázok), je omnoho viac pravdepodobné, že bude benevolentnejší voči malým chybám na stránke a jej obsah ohodnotí, aj napriek tomu, ako veľmi dobrý a spoľahlivý.
Je to kvôli "kognitívnej zaujatosti". Ľudia sú šťastní, keď majú pravdu. Pokračovaním prezerania danej stránky, ktorej na prvý pohľad prisúdili pozitívne hodnotenie, im dokazuje, že na začiatku spravili dobré rozhodnutie. Je to akési hladkanie vlastného ega. Všetko sa to deje vo veľmi krátkych chvíľach, úplne podvedome a týka sa to hlavne povrchného vyhľadávania a nie seriózneho informačného prieskumu.

----------------------------------------------------------------------------------------------
Použité zdroje:
Lindgaard, G., Fernandes, G., Dudek, C., and Brown, J. (2006). Attention web designers: You have 50 milliseconds to make a good first impression! Behaviour & Information Technology, 25, 2: 115-126.

Kvalita nad kvantitu - hovorí Gerry McGovern

Gerry McGover, popredný odborník v oblasti informačnej architektúry, v najnovšom článku svojho e-týždenníka New Thinking píše o tom, čo nám finančná kríza priniesla v oblasti informácií a o tom, v čom spočíva problém informačnej krízy.

Tvrdí, že mnohonásobný nárast množstva informácií na internete nevedie k lepším rozhodovacím procesom.
V predošlej finančnej kríze, na začiatku 20.-teho storočia, sme lepšie pochopili ako systém funguje. Dnes sa globálny finančný systém stal natoľko komplexným, že už nikto nemá prehľad o tom, ako to vlastne funguje. V roku 1907 J.P.Morgan a jeho muži mali priamy prístup ku knihám o takmer každej problematickej inštitúcii, čo im len zľahka dovoľovalo odhadnúť ich hodnotu (z knihy The panic of 1907, R.Bruner, S.Carr). Dnes je to úplne inak. Máme neuveriteľnú moc zhromažďovať, vytvárať a distribuovať nespočítateľné množstvo informácií. Stephen Spinelli Jr., prezident Univerzity vo Philadelphii v roku 2009 napísal: "Nikto nevie ako efektívne riadiť a rozlišovať hodnotu a komplexnosťtýchto informácií".

Na základe niekoľkých prieskumov môžeme povedať, že je to problém starších ľudí. Tí mladí (pod 30 rokov) si s tým vedia do určitej miery pomôcť. Skúsenejší vedia efektívne vyhľadávať a sú veľmi netrpezliví. Nie sú otrokmi systému, ale jeho pánmi. Pokiaľ na istom mieste nenájdu okamžite to, čo hľadajú, strácajú záujem a lokáciu hneď opúšťajú, skúšajú to inde. Tiež nie príliš dlho.

Štúdia Associated Press v roku 2008 testovala mladých ľudí pri vyhľadávaní a prezeraní spravodajských informácií na internete. Respondenti prejavovali známky únavy z množstva informácií, informačné preťaženie ich oslabovalo. Niektorí boli natoľko zaplavení a premožení informáciami, že už ani nevedeli, čo majú robiť.

Tzv. technologickí utopisti tvrdia, že problém nie je v množstve informácií. To, čo potrebujeme, sú lepšie filtre, lepšie spôsoby vyhľadávania. Je to ako povedať, že potrebujeme lepšiu alternatívu pre ropu. Áno, to je pravda, ale momentálne túto alternatívu nemáme plne k dispozícii. A zároveň nemôžeme len tak sedieť a čakať, kým tie dokonalé filtre prídu.

Ďalším problémom popri filtrovaní je nízka kvalita informácií. Informácie sú neaktuálne, nesprávne a je ťažké ich oddeliť od dobrých. Ako to odfiltrovať? Ako odfiltrovať informácie, ktoré sú zle napísané a mätúce? Ak sú informácie zle organizované a nemajú metadáta, ako to odfiltrujeme? Filtre nie sú magické.

Ako hovorí Gerry McGovern v závere svojho článku, dnes je oveľa väčšia potreba profesionálnych editorov a knihovníkov. Ľudí, ktorí dokážu udržiavať kvalitu obsahových štandardov. Ľudí, ktorí vedia organizovať a štruktúrovať informácie na webových sídlach. Pokiaľ ide o informácie, musíme sa naozaj starať o ich kvalitu a nie kvantitu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spracované podľa:
MCGOVER, Gerry. 2010. What financial crises teaches us about information. In New Thinking [online], November 22, 2010 [cit. 2010-11-21]. Dostupné na internete: <http://www.gerrymcgovern.com/nt/2010/nt-2010-11-22-Financial-crises.htm>.

Na konferencii s Timom Berners-Leeom

Spoznávate ho? Áno, je to Sir Timomthy Berners-Lee osobne. Táto jedinečná príležitosť sa mi naskytla na konferencii Orange Biznis Fórum 20.mája 2010.

Pán Tim Berners-Lee sa narodil v roku 1955 v Londýne, je autorom webu. Tým, že si tvrdo stál za myšlienkou, aby internet nebol spoplatnený, ho sprístupnil širokej verejnosti na celom svete. 25.12.1990 sa mu podarilo v CERNe prvýkrát realizovať komunikáciu medzi serverom a HTTP klientom prostredníctvom internetu. Je zakladateľom a riaditeľom W3C konzorcia.

Na konferencii rozprával o webe. O jeho minulosti, prítomnosti, ako aj o tom, kam bude smerovať v budúcnosti. Spomínal na časy, keď ešte web neexistoval a aké ťažké bolo vysvetliť ostatným, čo to WWW vlastne má byť. Dôvodom vytvorenia webu bolo prepojenie dokumentov v rámci celej organizácie CERN. Z chaosu vytvoriť systém, ktorý je prístupný všetkým a hlavne jednotný. Chcel spojiť ľudí aj mimo CERNu a prepojiť rôzne druhy zdrojov informácií. Očakávaný cieľový stav nazýval „Universal space“.

V marci 1989 predložil svojmu šéfovi návrh nového informačného riadiaceho systému. Mike Sendall mu dovolil pokračovať v projekte a na jeho žiadosť pripísal slová: „Nezrozumiteľný, ale vzrušujúci“.

Srandovná bola jeho veta: „URI is a global identifier.. having one is good“ :-)

ACCESS FOR ANYONE.

Vysvetlil aj „Universality of the Web“. Je to technológia, ktorá je nezávislá od: hardvérovej a softvérovej platformy, aplikačných softvérov, prístupu k sieti, jazyku a kultúry, handikepov, dokumentov pre ľudí alebo dát pre stroje, počtu webových stránok.. V podstate to znamená prístup pre kohokoľvek.

Web poskytuje tri základne vrstvy – separátne trhy: samotný obsah na webe, softvér prehliadačov, internetové pripojenie.

Prvou webovou stránkou bola táto: http://info.cern.ch/ . Tim Berners-Lee skúmal logy prihlásení sa na server. V priebehu dvoch rokov sa ich počet zvýšil z nula na vyše 100 000 za deň.

Pri zakladaní World Wide Web konzorcia, ako aj pri jeho aktuálnom pôsobení sa Tim riadil trojicou vlastností, ktoré web nikdy nesmie stratiť: “good + fair + fast”. V tejto organizácii participuje priemysel, veda aj verejnosť. Zavádzajú štandardy, ktoré zaručujú celkovú prístupnosť, interoperabilitu, implementáciu, koordináciu a bezpečnosť na internete.

Ďalšia zaujímavá perlička: náš mozog má menej neurónov ako má internet webových stránok.

Rozprával aj o tom, ako sú jednotlivé sociálne siete separované medzi sebou. Vrátil sa späť k slajdu o univerzalite webu a zmenil poslednú vetu:

ACCESS FOR ANYONE EVERYONE.

Malo by nám ostať na mysli to, že spájame dáta a nie dokumenty. Už teraz sa stretávame s prípadmi, kedy niekto zverejní nespracované dáta, povolí ich sťahovanie a následné spracovanie. Napr. zverejnená štatistika o tom, kde v danom meste v Anglicku sú najčastejšie cyklistické nehody. Následne tieto dáta niekto spracoval a rozšíril o ďalšie – pridal k daným miestam konkrétne GPS súradnice. Našiel to ďalší človek, ktorý ich dokázal rozložiť na mape. A napokon posledný to všetko dal dokopy a sprístupnil cez Google Maps pod názvom Mapped: the UK’s road cycling blackspots.

Na záver vám odporúčam pozrieť si túto „Historical Roadmap“ – vytvoril ju sám Tim Berners Lee.

-----------------------------------------------------------------------------------------------

Ďakujem strýkovi Erichovi za možnosť zúčastniť sa, Marekovi za skvelú spoločnosť a Bibke za krásnu správu z tlačovky, ktorú si môžete nájsť na portálz Webnoviny - http://www.webnoviny.sk/hi-tech/rast-webu-bol-ako-velky-tresk-tvrdi-/141296-clanok.html (SITA)

Odporúčania pre zvýšenie kredibility webov s lekárskymi informáciami

Na základe skúmaných zdrojov, doterajších výskumov a v mojej diplomovej práci nadobudnutých výsledkov, si dovolím vymedziť niekoľko požiadaviek na kredibilitu webového sídla s lekárskymi informáciami. Nasledujúce odporúčania sú vhodné pre tvorcov lekárskych webových sídiel, ako aj pre používateľov, ktorí chcú vedieť do akej miery sú kredibilné ich obľúbené sídla.

Komu je sídlo určené?

Výber okruhu recipienta. Pokiaľ nie je určená konkrétna skupina používateľov (napr. študenti prvého stupňa vysokoškolského štúdia medicíny alebo všeobecní lekári pre deti a dorast, široká verejnosť), je potrebné rozdeliť sídlo na sekciu pre odborníkov, expertov a na sekciu bežných používateľov. Obe tieto skupiny totiž uprednostňujú iné skupiny faktorov, ktoré ovplyvňujú ich vnímanie kredibility daného sídla.

Ak sa určí recipient, je možné podľa nasledovného obrázku (kliknite na obrázok pre zväčšenie) vypracovať tie prvky webového sídla, ktorým dávajú jednotlivé skupiny najväčšiu hodnotu.

Reálne zázemie

- dajte používateľovi jasne najavo, že za sídlom je reálna organizácia, kto je zodpovedný za obsah a vzhľad sídla, kto je autorom článkov,

- uvádzajte plné mená autorov, pridajte ich životopis, fotografiu,

- nezabudnite na fyzickú adresu inštitúcie, emailový a telefonický kontakt.

Jednoduchosť použitia

- pri tvorbe webového sídla nezabúdajte na zrozumiteľnú a logickú navigáciu, jednoduchý a funkčný layout, profesionálny vzhľad,

- pridajte vyhľadávací prvok spolu s popisom ako využívať rozšírené vyhľadávanie (pokiaľ je sídlo dostatočne veľké a rozšírené vyhľadávanie je naozaj potrebné),

- pokiaľ nejde o sídlo, ktoré sprístupňuje výhradne len platené časopisy a články, mal by byť celý obsah sídla prístupný zadarmo,

- ak pre prístup k určitým informáciám vyžadujete vytvorenie prihlasovacieho konta, žiadajte pri registrácii len základné potrebné údaje, nepredlžujte proces registrácie, pretože používateľ takéto sídlo rýchlo opustí.

Odbornosť

- uveďte na stránkach akademický titul a doterajšie skúsenosti autorov,

- ak vaša stránka získala ocenenia, uveďte ich na zreteľnom mieste (napr. v sekcii O nás alebo dole v pätičke),

- píšte články dostatočne odborne, nie príliš voľne,

- podávajte vyčerpávajúcu informáciu k danej problematike,

- nikdy nezabúdajte uvádzať zdroje informácií, citácie, bibliografické odkazy, použitú literatúru a pod.,

- pokúste sa nadviazať spojenie s inými, úspešnými a dôveryhodnými sídlami a požiadajte ich, aby na vaše sídlo odkazovali. Taktiež odkazujte na svojich stránkach len na dôveryhodné zdroje.

Spoľahlivosť

- definujte na sídle politiku ochrany súkromia používateľov,

- nemajte na stránkach veľké množstvo informácií, ktoré sa nevzťahujú ku žiadnemu zdroju. Ak autori článkov spomínajú, resp. čerpajú z iných stránok, uvádzajte tam aj priame odkazy na dané stránky,

- URL adresa musí korešpondovať s názvom firmy, inštitúcie alebo organizácie,

- zamestnajte, resp. spolupracujte s expertmi na posúdení obsahu menej známych zdrojov.

Personalizácia

- snažte sa, aby bolo sídlo graficky príjemné, aby si stránka pamätala, že ju používateľ už predtým navštívil (napr. cookies),

- k na stránke môže používateľ vykonávať určité transakcie, mal by dostávať automaticky potvrdenie emailom o vykonanej činnosti,

- do obsahu používateľ nesmie mať možnosť zasahovať – v zmysle meniť, dopĺňať,

- na druhej strane, kredibilitu taktiež zvyšuje, keď používateľ má možnosť komentovať články a písať recenzie na celé sídlo (tzv. „guestbook“, resp. sekcia „napísali o nás“),

- poskytnite službu RSS.

Komerčné implikácie

- dôveryhodnosť znižuje fakt, že sídlo je komerčne zamerané alebo že je pod záštitou komerčnej organizácie,

- vyhýbajte sa reklame. Ak ste sa už rozhodli ju na svojich stránkach mať, nech aspoň súvisí s tematikou (nech sa týka lekárskych výrobkov a služieb),

- musí byť jasne odlíšená od ostatného obsahu,

- nemalo by sa otvárať nové okno kvôli reklame,

- nemalo by byť na stránke viac reklamy ako súvislého textu,

- nesmie byť vtieravá a nepríjemná,

- použite nezaujaté, známe zdroje na podporu informácií o produkte, ktorý je určený na predaj (nezaujaté stanovisko o produkte alebo službe),

- ak má stránka komerčný zámer, treba sa vyvarovať článkom, ktoré majú marketingový charakter a je potrebné vysvetliť, ako ovplyvňujú ziskové záujmy obsah stránky.

Amaterizmus

- uveďte na sídle údaj o autorstve a copyrighte (najlepšie dole v pätičke)

- píšte bez gramatických a typografických chýb

- kredibilitu zvyšuje viacero jazykových mutácií (napr. možnosť prepnutia do anglického jazyka)

- všetky odkazy na sídle musia byť funkčné

- text by mal byť prehľadný a dostatočne štruktúrovaný

- uvádzajte dátum publikácie článku, dátum poslednej aktualizácie celého sídla a uveďte niekde aj informáciu o tom, ako často sa sídlo aktualizuje.

Web of Trust

Čo je WOT?

Web of Trust je unikátny komunitný nástroj pre bezpečné surfovanie, ktorý využíva intuitívny, semafórový systém farieb. Pomáha používateľom bezpečne vyhľadávať, surfovať a nakupovať online. WOT aplikácia (add-on) vám napovie, ktorým stránkam môžete dôverovať, keď využívate Google, Yahoo!, Bing, Wikipediu a ďalšie obľúbené stránky.

Hodnotenia webových stránok sú zastrešované globálnou komunitou miliónov dôveryhodných používateľov, ktorí hodnotia milióny webových stránok na základe svojich vlastných skúseností. WOT add-on je možné zadarmo stiahnuť a integrovať do prehliadačov Firefox, Google Chrome a Internet Explorer. Hneď ako si ho stiahnete a začnete hodnotiť, stávate sa členom tejto komunity. Každé hodnotenie a komentár je zaznamenaný, databáza aktualizovaná a pri ďalšej návšteve stránky (aj iným používateľom, ktorí využíva WOT) je už zahrnuté aj vaše hodnotenie.

Kto stojí za WOT?

WOT je spoločnosť s investíciami zo zdrojov, ako sú “Michael Widenius’ investment company Open Ocean”(zakladateľ MySQL), Finnish Industry Investment Ltd. a iných súkromných investorov. Spoločnosť sa zameriava na vývoj a poskytovanie unikátnych, komunitou poháňaných nástrojov, ktoré zvýšia dôveru na webe.

Ako to vyzerá?

Príkladom môže byť vyhľadávanie lacných hodiniek, kde nájdeme pozitívne aj negatívne hodnotenia zároveň.

WOT add-on vám za klikateľnou adresou nájdeného záznamu pridá viditeľný farebný kruh, ktorý môže mať niekoľko odtieňov červenej, žltej a zelenej. Ak podržíte myš dlhšie na kruhu, objavia sa vám kategórie, v ktorých stránka získala hodnotenie.

Kategórie hodnotenia sú 4:

1. Dôveryhodnosť
2. Spoľahlivosť predajcu
3. Súkromie
4. Bezpečnosť detí

Každú kategóriu môžete hodnotiť zvlášť rôznym počtom panáčikov, resp. škály farieb (všimli ste si? Dbali na prístupnosť aplikácie aj pre znevýhodnených používateľov, ktorí sú farboslepí.). Reputácia tránky môže byť v danej kategórii výborná, dobrá, neuspokojivá, slabá a veľmi slabá

A čo ak sa dostanete na nedôveryhodný web z iného zdroju, ako je vyhľadávač (priamym odkazom z emailu), resp. si nevšimnete červený kruh a kliknete na link?

Toto:

WOT vás jasne varuje, že daná stránka má slabé hodnotenie a nie je dôveryhodná. Môžete okno s webovou stránkou zavrieť, navštíviť stránku aj napriek varovaniu, pridať si ju do svojho zoznamu dôveryhodných stránok alebo sa najprv pozriete na detaily hodnotenia. WOT Reputation Scorecard vám ukáže zahmlenú stránku, jej popis (využívajú sa zväčša metatagy z kódu), rating a taktiež komentáre používateľov.

Štatistiky na záver

Nasledujúci graf ukazuje nárast počtu komentárov k hodnotením stránkam cez WOT. Časová os, ktorá nie je znázornená má rozpätie od apríla 2008 až do mája 2010.

Celkovo od založenia WOT (rok 2008) bolo vytvorených viac ako 7,8 miliónov komentárov. Z toho 7,3 milióna bolo negatívnych. Je zjavné, že nástroj je reálne využívaný na účel upozornenia na nedôveryhodné zdroje a stránky. Pri obrovskom množstve prehliadnutých webových stránok by bolo neefektívne poukazovať aj na tie, ktoré sú kredibilné a bezpečné. Z negatívneho hľadiska je najčastejšie komentovaná kategória bezpečnosti detí. Tento aspekt stránok je veľmi dôležitý, pretože deti sú najčastejšími obeťami zneužitia a je potrebné ich ochrániť od škodlivého a ich veku neprístupného obsahu.

Na záver

Aktivita používateľov, ktorí hodnotili web stránku cez WOT za poslednú hodinu (dátum a čas vytvorenia screenshotu: 25.máj 2010, 22:43:01).

Kredibilita v kontexte informačnej architektúry

Hneď v prvom príspevku tohto blogu som spomenula, že informačnú architektúru tvoria 4 základné atribúty: prístupnosť, použiteľnosť, nájditeľnosť a kredibilita.
Každé úspešné webové sídlo by malo dodržiavať jednotlivé odporúčania týkajúce sa týchto atribútov. A to z toho dôvodu, aby bolo ľahko nájditeľné (súvisí so SEO). Ak ho už používateľ navštívil, je potrebné, aby bolo prístupné (používateľ môže byť napr. zrakovo znevýhodnený). Použiteľnosť zaručí, že keď už sa na sídlo dostal, bude sa na ňom jednoducho, logicky a efektívne pohybovať. A napokon sídlo musí pôsobiť dôveryhodne, aby sa používateľ na ňom nebál vykonávať úlohy a s radosťou sa k nemu opäť vrátil.

Vytvorila som názornú schému (kliknite na obrázok pre zväčšnie), ktorá zahŕňa hlavné osobnosti a niekoľko kľúčových slov ku každému atribútu. Schéma naznačuje, že všetky atribúty sú navzájom prepojené. Nie je možné zamerať sa pri tvorbe webu iba na jeden atribút a ostatné potlačiť. Rozvinúť treba všetky rovnakou mierou, aby bol daný web úspešný.

Nájditeľnosť

Peter Morville je odborník na oblasť vyhľadávania a nájditeľnosti. Získal titul v oblasti knižničnej a informačnej vedy na Michiganskej univerzite. Napísal knihy ako Search Patterns, Ambient Findability a je spoluautorom biblie informačnej architektúry - IA for the WWW. Založil a v minulosti bol prezidentom IA inštitútu. Momentálne vedie konzultačnú firmu Semantic Studios, kde rieši problematiku IA, používateľskej skúsenosti a nájditeľnosti. Pomáha svojim klientom po celom svete vytvárať lepšie webové stránky, intranety a interaktívne produkty a služby. Bloguje na Findability.org.

Je to kvalitatívny atribút webových stránok, ktorý znamená to, že sme lokalizovateľní. Na nájditeľnosť vplýva viacero faktorov, ktoré treba brať do úvahy pri návrhu informačného systému:

• informačná architektúra ako štrukturálny a sémantický dizajn informačných systémov,
• dizajn interakcie používateľa s informačným systémom vychádzajúci z analýzy správania používateľa,
• organizácia obsahu,
• optimalizácia webovských stránok pre prieskumové stroje,
• dizajn vychádzajúci zo skúsenosti používateľa (user experience design),
• sémantický web.

Nájditeľnosť ovplyvňuje doména stránok, metaprvky ako aj samotný obsah stránok (tzv. on-page faktory). Off-page faktory, čiže hyperlinky (tie, ktorými odkazujeme my na iné sídla a tie, ktoré z iných sídiel odkazujú na nás) taktiež do veľkej miery ovplyvňujú našu pozíciu vo vyhľadávacích nástrojoch.

Prístupnosť

Prístupné stránky rešpektujú používateľa, jeho technické vybavenie, zdravotné dispozície, vedomosti, skúsenosti a vzdelanie. Znevýhodneným používateľom nie je len zrakovo postihnutý človek, starší človek so slabšou jemnou motorikou a pod., ale aj robot vyhľadávacieho nástroja, ktorý je taktiež "slepý" (potrebuje k obrázkom textovú alternatívu, nazaujíma ho grafika, presúva sa len cez hypertextové odkazy a pod.).

V súčasnosti platia smernice pre budovanie bezbariérového webu - Web Content Accessibility Guidelines 1.0 a 2.0 , ako W3C Recommendation z piateho mája 1999. Nájdeme tu 14 pravidiel (všeobecných zásad) dizajnu prístupných webových stránok.
Smernice riešia:

• dostupnosť a čitatelnosť obsahu,
• riadenie používateľom,
• zrozumitelnosť a prehľadnosť informácií,
• navigáciu a ovládanie,
• sémantiku a štruktúru kódu.

V roku 2006 NR SR schválila zákon č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo výnos č. 1706/M-2006 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorý obsahuje aj štandardy prístupnosti vychádzajúce z odporúčaní WCAG 1.0 v sekcii o prístupnosti webových stránok (str. 4 a 5).

Ako hovorí Prof. Makulová vo svojom článku o Problematike prístupnosti - na Slovensku treba vyzdvihnúť aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska týkajúch sa prístupnosti webu prostredníctvom projektov Blind Friendly Web a projekt Robme weby lepšie.

Použiteľnosť

Najväčším "guru" v tejto oblasti je Jakob Nielsen, ktorý vedie blog s názvom UseIt. Je autorom niekoľkých kníh a výskumov v oblasti použiteľnosti webových stránok. Titul PhD. získal na Dánskej univerzite v Kodani v oblasti HCI (human=computer interaction).

Použiteľnosť je kvalitatívny atribút. Určuje ako ľahko sa na webových stránkach používateľ orientuje, ako rýchlo pochopí ich usporiadanie a ovládanie a aký zážitok si z nich odnesie. Jakob Nielsen prisudzuje používateľnosti týchto päť kvalitatívnych komponentov :

1. Naučiteľnosť - používateľ rýchlo pochopí a dokáže používať web.
2. Efektívnosť – ako sa používateľ naučí ovládať stránku, ako rýchlo splní požadované úlohy.
3. Zapamätovateľnosť - používateľ si zapamätá usporiadanie a ovládanie webu.
4. Chybovosť - používateľ robí minimum závažných chýb a z každej chyby sa rýchlo spamätá.
5. Spokojnosť - používanie webu prináša používateľovi príjemný zážitok.

Pre jednoduchú orientáciu na webe je potrebná efektívna navigácia, ktorá musí byť jednoduchá, intuitívna a konzistentná. Pomáha zistiť, kde sa nachádzame v rámci webového sídla (odkiaľ sme prišli, kde sme a kam môžeme ísť).

Kredibilita

Kredibilitu na tomto mieste už nebudem opisovať, pretože by som sa opakovala. Pripomeniem len, že je to kvalitatívny atribút webového sídla (tak ako aj ostatné atribúty, ako ste si mohli všimnúť) a môžeme ju definovať ako dôveryhodnosť. Ide o subjektívne vnímanú kvalitu. Nie je to teda objektívna vlastnosť webovskej stránky. Dôveryhodnosť je vnímaná zo subjektívneho hľadiska používateľa. V tejto súvislosti možno hovoriť o percepcii kredibility na základe zhodnocovania viacerých aspektov :

• spoľahlivosť (trustworthiness),
• odbornosť (expertise).

Pre viac informácií odporúčam pozrieť si nasledovné príspevky:

• o pánovi B.J.Foggovi
• kredibilita ako kvalita
• spoľahlivosť a odbornosť
• význačnosť a interpretácia
• a viac o amaterizme, komerčných implikáciách, reálnom zázemí, aktuálnosti a pod. sa dozviete z výstupu výskumu "What makes web sites credible?"

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

B.J. Fogg ako jeden z desiatich nových guru-ov

Magazín Fortune (CNN Money) vyhlásila novú generáciu expertov manažmentu, ktorí menia chápanie a chod biznisu.

Túto informáciu dávam do pozornosti práve preto, lebo jedným z týchto ľudí je aj najväčší expert v oblasto kredibility informácií na internete.

B.J. Fogg

Zakladateľ a riaditeľ, Persuasive Technology Lab, Stanford Univ., Palo Alto
Jeho idea: Mobilné technológie budú prostriedkom a najsilnejším spôsobom, ako ovplyvniť spotrebiteľa v najbližších 15 rokoch.
Klienti: Procter & Gamble, Nike, AARP


Keď B.J. Fogg začal študovať v roku 1992 vplyv technológií na správanie človeka, čelil nezáujmu voči jeho nápadom. No dnes je jedným z najvyhľadávanejších mysliteľov v Silicon Valley.
V jeho laboratóriu na Stanforde spolu s ostatnými odborníkmi skúmajú, ako webové stránky a ich dizajn pre mobilné zariadenia ovplyvňujú zákazníkov. Aplikuje svoje zistenia na firmy ako e-Bay (kde pracuje na zlepšení služieb zákazníkom) a Nike (kde pomáhal zjedodušiť ich športovú líniu) a zároveň zasväcuje do tajov svojich myšlienok aj študentov Stanfordu.

V jednom zo svojich kurzov na Facebooku, sú študenti vyzvaní vytvoriť aplikáciu, ktorá o niečom presvedčí ostatných používateľov na akomkoľvek populárnom webe. Okrem tohto v Stanfordskom laboratóriu skúmajú vytváranie zdravotných návykov na internete, automatické zmeny správania, presviečanie ľudí cez mobilné telefóny a vo veľkej miere aj psychológiu Facebooku.


V predošlých článkoch som často vychádzala z jeho tórií kredibility (Kredibilita ako spoľahlivosť a odbornosť, Teória význačnosti a interpretácie, ), popísala Smernice pre kredibilitu na webe a ukázala vám výsledky jedného z jeho prieskumov („Čo robí stránku kredibilnou?“).
















-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------